Zahrnutie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru do vymeriavacieho základu
Krajský súd v B. rozsudkom z 12, februára 2008 zrušil rozhodnutia odporkyne zo 4. januára 2006 a 11. januára 2006, ktorými podlá § 61 a § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") zamietla navrhovateľovu žiadosť o započítame náhrady mzdy, plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru do vymeriavacieho základu na určenie sumy predčasného starobného dôchodku. Krajský súd považoval za preukázané, že rozhodnutím odporkyne zo 14. novembra 2005 bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok s účinnosťou od 1. septembra 2005. Rozsudkom Okresného súdu B. z 27. novembra 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť, bola bývalému zamestnávateľovi navrhovateľa TASR - Slovakia, uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 51 342,- Sk z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru a úroky z omeškania za obdobie od 10. decembra 2000 do 5. decembra 2001. Bývalý zamestnávateľ navrhovateľa v oznámení zo 7. decembra 2005 potvrdil, že náhrada mzdy za neplatne rozviazaný pracovný pomer bola navrhovateľovi vyplatená v dňoch 16. augusta 2004 a 9. septembra 2004. Preskúmavanými rozhodnutiami odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o započítanie náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru do vymeriavacieho základu na určenie sumy predčasného starobného dôchodku. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že v prípade navrhovateľa bolo potrebné použiť § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru je plnením, poskytnutým zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, ktoré sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňa. Podľa právneho názoru krajského súdu navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a táto náhrada mzdy mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu navrhovateľa za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru aj v prípade, že náhrada mzdy bola zo strany bývalého zamestnávateľa vyplatená po skončení pracovného pomeru.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odporkyňa odvolanie a tvrdila, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo navrhovateľovi podlá § 138 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31. júla 2006) vzniklo právo na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a táto náhrada mzdy mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu navrhovateľa za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru aj v prípade, ak ju bývalý zamestnávateľ vyplatil po skončení pracovného pomeru. Odporkyňa namietala, že s účinnosťou od 1. januára 2004 je podľa § 61 zákona o sociálnom poistení osobným vymeriavacím základom úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety zákona o sociálnom poistení považuje za zaplatené. Z uvedeného preto odporkyňa dôvodí, že podmienkou na započítanie náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorá bola vyplatená po 31. decembra 2003, je skutočnosť, či bolo z predmetnej náhrady mzdy zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, resp. či poistné na dôchodkové poistenie malo byť zaplatené. Náhradu mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru možno považovať za vymeriavací základ len za ten kalendárny mesiac, v ktorom bola uvedená náhrada mzdy vyplatená, ale len za predpokladu, že bola vyplatená počas trvania pracovného pomeru. To znamená, že z vyplatenej náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zaplatiť a odviesť poistné na dôchodkové poistenie najviac zo sumy zodpovedajúcej sume maximálneho vymeriavacieho základu platnej v príslušnom mesiaci a túto sumu je zamestnávateľ povinný uviesť aj na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 51 342,- Sk bola navrhovateľovi vyplatená po skončení pracovného pomeru 16. augusta 2004 a 9. septembra 2004 na základe právoplatného rozhodnutia súdu. S poukazom na uvedenú skutočnosť odporkyňa túto sumu podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 721/2004 Z. z.) nezahrnula do vymeriavacieho základu. Odporkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ proti opätovnému rozviazaniu pracovného pomeru zo strany jeho zamestnávateľa, ktorý sa skončil výpoveďou 21. novembra 2001, nenamietal.
Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, o odvolaní rozhodol bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Podľa § 138 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 1. augusta 2006) vymeriavací základ zamestnanca je náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu, náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok s účinnosťou od 1. septembra 2005. Bývalý zamestnávateľ navrhovateľa zaslal 13. novembra 2002 pobočke Sociálnej poisťovne v B. evidenčný list dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, z ktorého je nepochybné, že navrhovateľ u tohto zamestnávateľa ukončil pracovný pomer pôvodne 31. augusta 1999. Výpoveď zo strany zamestnávateľa bola neplatná, preto zamestnávateľ predložil dodatok evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia za obdobie do ukončenia pracovného pomeru do 28. februára 2001. Po dodatočnom šetrení odporkyňa rozhodla o žiadosti o započítanie náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru do vymeriavacieho základu na určenie sumy predčasného starobného dôchodku priznaného rozhodnutím zo 4. januára 2006, ktorý v časti jeho odôvodnenia zmenila následným rozhodnutím z 11. januára 2006.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že bývalý zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru až po skončení pracovného pomeru na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Rovnako po skončení pracovného pomeru vyplatil navrhovateľovi doplatok tejto náhrady na základe súdneho rozhodnutia.
Na posúdenie dôvodnosti tvrdenia odporkyne bolo treba zistiť, či náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru je vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 138 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, alebo či prichádza do úvahy použitie § 138 ods. 2 zákona s tým, že náhrada je plnením, poskytnutým zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, ktoré sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňa.
Znenie § 138 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého vymeriavacím základom zamestnanca je náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru, bolo zo zákona o sociálnom poistení vypustené zákonom č. 310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2006.
Z uvedeného treba vyvodiť, že náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru bola do 1. augusta 2006 vymeriavacím základom zamestnanca bez ďalšieho rozlíšenia podľa toho, kedy bola vyplatená. Pokiaľ aj § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ustanovoval, že do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňajú plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, neexistujú primerané dôvody, aby sa toto znenie vzťahovalo aj na náhradu mzdy, plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru, uvedenú v § 138 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom pred 1. augustom 2006. Záver krajského súdu zodpovedá ustanoveniu § 60 ods. 1 druhej vety zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého podmienku zaplatenia poistného u zamestnanca treba považovať za splnenú aj vtedy, ak zamestnávateľ neplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.
Odvolací súd tak nezistil dôvody, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozsudku a odôvodňovali doplnenie dokazovania. Stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu navrhovateľa za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru aj v prípade, že táto náhrada mzdy bola vyplatená po skončení pracovného pomeru navrhovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 O. s. p. rozhodnutie krajského súdu potvrdil.
