Zachovanie lehoty na podanie odvolania
Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 24. júna 1998 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu bezpečnosti práce (ďalej len "IBP") v N. zo 16. apríla 1998, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 40 000 Sk. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že opatrenia v bode 1 a 2 rozhodnutia IBP N. z 13. októbra 1997 sa mohli realizovať až po predpísanej rekonštrukcii (oprave) plynového kotla, čo bol objektívny dôvod, prečo toto opatrenie nemohlo byť realizované v stanovenom termíne. Poukázal na to, že proti rozhodnutiu IBP N. z 13. októbra 1997 podal posledný deň odvolacej lehoty odvolanie na pošte v Š., ktoré bolo adresované Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky B. a nie IBP N. Pošta pre neúplnosť adresy mu vrátila zásielku späť. Namietal, že rozhodnutie žalovaného v rozpore s ustanovením § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok") nepodpísal štatutárny zástupca žalovaného, t.j. riaditeľ, ale vedúci právneho oddelenia, ako aj, že žalovaný pri svojom rozhodovaní porušil ustanovenie § 18, § 56 a § 59 správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného považoval preto za nezákonné a za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadal preto, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a je v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky [§ 246 ods. 2 písm. b) O.s.p.] preskúmal bez pojednávania (§ 250f prvá veta O.s.p.) napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z odôvodnenia:
V prejednávanej veci žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného nepodpísal štatutárny zástupca žalovaného, ale vedúci právneho útvaru, čím došlo k porušeniu § 47 ods. 5 správneho poriadku. Táto jeho námietka nie je však opodstatnená, keďže rozhodnutie podpísal v mene žalovaného vedúci právneho útvaru žalovaného JUDr. J.H., ktorého na takýto právny úkon poveril štatutárny zástupca organizácie žalovaného - jej predseda R.G., a to na základe písomného poverenia z 1. apríla 1998, čo súd zistil z obsahu predloženého spisového materiálu. Rozhodnutie žalovaného teda podpísala v súlade s § 47 ods. 5 správneho poriadku oprávnená osoba. Neopodstatnená je aj námietka žalobcu týkajúca sa podania odvolania proti rozhodnutiu IBP N.z 13. októbra 1997. Je síce pravdou, že pre zachovanie lehoty stačí, keď sa odvolanie odovzdalo posledný deň lehoty na poštovú prepravu, avšak len vtedy, ak sa v súlade s § 54 ods. 1 správneho poriadku adresovalo orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalobca adresoval odvolanie nie orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. IBP N., ale jeho nadriadenému orgánu - Úradu bezpečnosti práce SR v B. Ak by pošta žalobcovi zásielku nevrátila pre neúplnosť adresy, žalovaný by objektívne nemohol zásielku podať včas na prepravu príslušnému orgánu, keďže žalobca odovzdal odvolanie na poštovú prepravu až posledný deň odvolacej lehoty, čím sám zavinil, že došlo k zmeškaniu odvolacej lehoty. Napokon neopodstatnená je aj námietka žalobcu, že správny orgán v rozpore s § 56 správneho poriadku neupovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a nevyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili, keďže v danom prípade účastníkom konania bol v zmysle § 14 správneho poriadku iba žalobca. Pokiaľ sa týka ostatných námietok uvedených v žalobe, súd sa nimi nemohol zaoberať, keďže tieto neboli v potrebnom rozsahu konkretizované (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
