Úvod › Zajímavosti › Vývoj bankovníctva

Vývoj bankovníctva

a) pravek

• barter - tovarová výmena (tovar za tovar)
• najrpv. obilie, koža; neskôr zlato, striebro - ako tzv. univerzálna komodita
  
  

b) starovek (3000 p.n.l. - 500)

• Summerovia - vyspelá civilizácia (mali už kúpno-predajné zmluvy, viedli účtovníctvo,...700 p.n.l.), objavujú sa prví „úžerníci-bankári"
• Grécko - mince zo zlatých kovov (zliatina zlata a striebra); „metoikovia" - prví bankári (500 p.n.l.), začali dane, dary, objavuje sa zmenárenská činnosť
• Rimania (300 p.n.l.) - namiesto platenia dlhov sa ľudia stávali otrokmi
• Franská ríša (8. storočie) - upevnenie peňažníctva (prevláda hlavne striebro)

c) stredovek (500 - 1648)

• objavuje sa zmenka, prvé bankové domy, vysoké tresty za nekryté zmenky
• rozvoj: križiacke výpravy, Križiaci - vystavovali zmenky, kde sa zaviazali, že vbudúcnosti vrátia sumu aj súrokom; profitovali Talianske mestá - Templári
• objavuje sa termín „banca" - lavica, kde bankári vážili a vymieňali rôzne meny (Benátky - dukát, Janov - jenovino, Belgicko, Holandsko, neskôr Miláno, Florencia - zlatý florén)
• vytvárajú sa obchodné spoločnosti - známa rodina Mediccejovcov
• 14. stroročie: francúzsky kráľ Filip IV. zlikvidoval templársky rád, vyhnal bankárov a zmocnil sa ich majetku, objavil sa mor; zhoršené finančné vzťahy
• 16. storočie: cenová revolúcia (klesla hodnota mincí zdrahých kovov), vznikajú prvé burzy: Antverpy, Amsterdam, Londýn, objavujú sa špekulácie na trhu
• 16. - 17. storočie: mení sa štruktúra a organizácia banky; Bank of England - začína vydávať peňažné poukážky snárokom na určité množstvo zlata; Hamburg, Švédsko - ďalšie bankové domy
  
  

d) novovek (1648 - 1901)

• rozvoj bankovníctva umožnil nástup šekov, vydávali sa potvrdenky (check) za šeky, objavuje sa nová podoba šekov - bianco šeky (prázdna šeková knižka - mohla sa vypísať suma)
• tichý spoločníci
• industrializácia ako následok priemyselnej revolúcie
• nároky na úver (výšku, dĺžku) presahovali možnosti banky, museli byť financované - vznik a.s., majiteľmi akcionári
• papierové peniaze majú formu zmeniek
• okolo 1850 - od siete bánk sa oddeľujú špecializované centrálne banky (1844 - Bank of England, 1864 - Bank de France), ktoré mali výhradné právo emitovať bankovky, ktoré platili na celom území štátu ako univerzálne platidlo shodnotou na nich vytlačenou; boli vymeniteľné vpeňažnom ústave za zlato

e) 20. storočie

• rozširuje sa priemysel, zlučujú sa banky
• do 1914 - kapitál sa začal vyvážať (anglické banky - hmotné investície, francúzske banky - finančné investície, nemecké banky - medzi hmotnými a finančnými investíciami) hlavne do Číny, Kanady, Latinskej Ameriky, ...
• od 1914: zvyšovanie daňového zaťaženia, veľké škody, vydávali sa nekryté peniaze (USA sa zdlžníka stala veriteľom Európy)
• 1929 - 1933 (hospodárska kríza) - krach newyorskej burzy, zastavenie pomoci rozvoja východných krajín, devalvácia libry
• 1939 - 1945: hroziaci celosvetový kolaps
• 1944 - vznikol Medzinárodný menový fond, ktorý tomu zabránil
• 1948 - 1953 - pomohol Marshallow plán (poskytovaný časti Európy)
• 70. roky - vznik elektronických peňazí
• 1976 - americká City Bank - ATM = automatic telemachine - peňažný bankomat)
• 90. roky - mohutný nástup elektronického bankovníctva

Druhy bánk

Centrálna (ceduľová, emisná) banka, Komerčné (obchodné) banky, nebankové finančné inštitúcie

Národná banka Slovenska (NBS)

• Zákon o CB - 566/1992 Z.z.; novela: 149/2001 Z.z. (guvernér: Martin Jusko)

Menová politika CB

• proces, vktorom CB prostredníctvom svojich nástrojov reguluje vývoj emisie peňazí
• forma hospodárskej politiky - kontrola množstva peňazí vobehu, úrokovej miery, ovplyvnenie makroekonomických ukazovateľov

Druhy menovej politiky

expanzívna - vedie k nárastu peňažnej zásoby (v jednom období v porovnaní s druhým)

reštriktívna - vedie k zníženiu peňažnej zásoby

• väčšina vyspelých ekonomík využíva dvojstupňový systém

CB                        I. stupeň

KB                      II. stupeň

NBS je nezávislá od rozhodnutia vlády, jej hlavnou úlohou nie je maximalizácia zisku, ale stabilita meny a určenie menovej politiky (566/1992 Z. z.); udržanie cenovej stability - regulácia množstva peňazí v obehu prípadne úrokovej miery, udržanie neinflačného prostredia (149/2001 Z. z.)

Úlohy:

• emituje bankovky a mince
• spravuje štátne zlaté a devízové rezervy (sleduje, reguluje platobnú bilanciu štátu)
• zabezpečuje vzťahy sinými CB vzahraničí
• vykonáva dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi
• vedie príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu

Nástroje CB

1. refinancovanie

• poskytovanie úverov centrálnou bankou komerčným bankám
• CB vystupuje ako „banka bánk"
• plní 4 hlavné úlohy:

a)    umožňuje uvoľnovať do obehu voľné peniaze

b)   aktivizuje a zhodnocuje voľné zdroje CB

c)    upevnenie stability bankového sektora

d)   reguluje množstvo peňazí v obehu

• 2 spôsoby poskytnutia krátkodobého úveru:

a)    nákupom zmeniek alebo iných CP od KB (nakupuje za hodnotu zníženú o diskont)

b)   lombardným úverom (garantuje CP)

2. politika diskontnej sadzby

• prvý historický nástroj menovj politiky
• diskont určuje výlučne CB, od neho sa odvíjajú všetky úrokové sadzby

3. operácie na voľnom trhu

• CB realizuje obchody sCP, ktoré predstavujú pohľadávku majiteľov CP voči tým, čo ich vystavili
• rozšírené operácie so štátnymi CP
• podmienky fungovania:

a)    dobre fungujúci peňažný trh

b)   dostatočná zásoba CP

4. devízová a kurzová politika

• predmetom devízovej politiky je hospodárenie sdevízami a valutami, ale aj menovým zlatom, plní 3 úlohy:

a)        ovplyvňuje plnenie platobnej bilancie

b)        podporuje stabilitu kurzu domácej meny

c)        pomáha regulovať objem domácej meny v obehu

• predmetom menovej politiky je ovplyvňovanie menového kurzu (cena menovej jednotky jednej krajiny vyjadrená vmenových jednotkách inej krajiny)

5. povinné minimálne rezervy

• predstavujú povinné vklady KB na zvláštnych účtoch CB (buď nie sú, alebo sú len veľmi nízko úročené)
• nimi ovplyvňuje výšku použiteľných zdrojov KB

6. ostatné nástroje

• morálne presviedčanie (moral suasion)
• priamy nástroj: úverové kontingenty (úverový strop, úverový limit)

Národné hospodárstvo

• finančný trh
• nefinančný trh - štát, podniky (výrobky, služby nefinančného charakteru), súkromné osoby, domácnosti

Pôsobenie subjektov na finančnom trhu má výhody:

• prispôsobivosť transakcií
• znižovanie nákladov na transakcie
• ľahšie zhromažďovanie a lepšie využívanie informácií
• lepší odhad a rozdelenie rizika

Zdroje získavajú 3 základnými spôsobmi. Podľa toho sa delia na:

• depozitné (napr. komerčné banky) - podstatná časť zdrojov určených na požičiavanie získavajú nákupom od verejnosti
• zmluvné (napr. poisťovne, doplnkové dôchodkové poisťovne, penzijné fondy) - zdroje získavajú na základe právnych zmlúv, kde poskytujú klientom ochranu pred rizikom
• investičné (investičné fondy, spoločnosti) - predávajú svoje akcie, výnosy investujú do nákupu ďalších , iných akcií

Komerčné banky

• podnikateľský subjekt, ktorý prijíma vklady a poskytuje úvery

Základné funkcie:

• prijímanie vkladov a úspor
• poskytovanie úverov a pôžičiek bankou
• realizácia platobného a zúčtovacieho styku
• poskytovanie ďalších finančných a poradenských služieb - poskytujú informácie o zahraničných firmách, vedie evidenciu nebonitných klientov, informácie o bonite našich subjektov, obchodné kontakty
• financovanie zahraničného obchodu a poskytovanie služieb stým spojených (napr. faktoring, forfaiting)

Platenie: vopred za dodávku, pri dodávke, určitý čas po dodávke

• obchodovanie scennými papiermi (investičné bankovníctvo)

3 okruhy činností: emitent - emisia vlastných akcií alebo dlhopisov

investor - nakupuje cenné papiere

sprostredkovateľ - hľadá miesta, kde je možné umiestniť finančné prostriedky

(bankové povolenie: vysoký peňažný vklad do ZI - 500 000,--, ak hypotekárne úvery - 1 000 000 000,--)

Zákon o bankách 483/2001 Z. z.

Organizačná štruktúra

Banky môžu byť: univerzálne - všetky činnosti

špecializované

Podľa vlastníctva: štátne (Slovenská záručná banka), súkromné (ostatné), družstevné

Podľa kapitálu: domáce, zahraničné (všetky)

Členenie bánk: produktový princíp - špecialisti na úvery, vklady

klientský princíp - snaží sa podať všetky informácie

Banky plnia 3 základné zásady činnosti komerčných bánk:

• zásada rentability
• zásada likvidity
• zásada istoty

Nebankové finančné inštitúcie

1. poisťovacie spoločnosti

poistenie: efektívna forma tvorby a prerozdeľovania peňažných rezerv (poistné fondy), čo môže vykonávať len    špecializovaná inštitúcia - poisťovňa

poistné = cena, ktorú klient platí za poskytovanú ochranu

poistenie = vzťah, kedy poisťovňa preberá na seba záväzok, že poistenému uhradí ujmu, a to v zmysle poistných podmienok

• zmluvné: dobrovoľné alebo povinné
• zákonné: povinné

Spôsob rozdelenia poistných fondov:

• solidárnosť - rozdeľuje sa tomu, kto to potrebuje
• podmienená návratnosť - poistné vyplatené vtedy, ak vpoistnej zmluve alebo podmienkach to bolo zachytené
• neekvivalentnosť - poistná náhrada nezávisí od výšky zaplateného poistenia

Podľa predmetu poistenia:

• poistenie majetku - budovy, domácnosti, stroje a zariadenia, motorové vozidlá,...
• poistenie zodpovednosti za škodu - spôsobenú vedením motorového vozidla, vykonávaním povolania,...
• poistenie osôb - úrazové, dôchodkové

Poisťovacie spoločnosti majú charakter akciovej spoločnosti. (95/2002 Z. z.)

Poisťovacia činnosť:

• musia dohodnúť poistenie
• zabezpečujú správu poistenia (administratívu)
• poskytujú poistné plnenie náhrad (likvidujú poistné udalosti)
• sprostredkovateľská činnosť (uzatváranie poistných zmlúv)
• zaisťovacia činnosť (poskytovanie zaistenia medzi poisťovňami)

3 hlavné úlohy poisťovní:

• náhradová činnosť - prvoradá činnosť
• preventívna činnosť
• kapitálo - tvorná činnosť

Nad poisťovňou vykonáva dozor Úrad pre finančný trh. Zákon sa nevzťahuje na zdravotné a sociálne poisťovne.

2. obchodníci s cennými papiermi

Cenný papier je listina, ktorá predstavuje pohľadávku vlastníka voči tomu, kto je na cenný papier zaviazaný.

Činnosti:

• obchodovanie sCP
• obstaranie pre emitenta vydávanie CP
• vykonanie úschovy, správy a uloženia CP
• obstaranie pre emitenta splácanie CP
• poradenská činnosť týkajúca sa CP
• depozitár pre správcovskú spoločnosť (povolenie Úradu pre finančný trh)

Členenie CP:

Z ekonomického hľadiska:

• vecného charakteru - zabezpečujú pohľadávku (záložný list)
• dlhového charakteru - peňažné záväzky (šeky, vkladové listy)
• vyjadrujúce majetkové právo (akcie)
• sdispozičným právom - umožňujú disponovať tovarom (vkladový list)

Ďalšie členenie:

• na doručiteľa
• na majiteľa
• na rad

Alebo:

• listinné
• zaknihované (len na účte)

Alebo:

• úročené
• kupované sdiskontom

3. investičné spoločnosti, investičné fondy

• sú právnické osoby, ktoré podnikajú vzhromažďovaní peňažných prostriedkov scieľom ich investovania do majetku, avšak na základ obmedzenia a rozloženia rizika stanoveným spôsobom

Zákon o kolektívnom investovaní 594/2003 Z. Z.

Podielové fondy:

• otvorené - vtedy, keď počet vydaných podielových listov nie je limitovaný, a podielnik má právo na spätný predaj svojho podielového listu investičnej spoločnosti, ktorá je povinná ho kúpiť (možno uzavrieť na dobu určitú aj neurčitú; počet možno obmedziť vprípade, ak je počet určený štátom)
• uzavreté - počet vydaných listov je obmedzený, aj doba; podielnik nemá nárok na spätný predaj investičnej spoločnosti (len na dobu určitú, táto nesmie byť dlhšia ako 10 rokov)

Podielový list - je to cenný papier, s ktorým je spojené právo podielníka na zodpovedajúci podiel na majetku vo fonde.

Druhy fondov:

• akciové fondy - keď fondy investujú časť majetku do akcií
• dlhopisové fondy - skladajú svoje prostriedky do dlhopisov
• zmiešané fondy - investujú do akcií, dlhopisov alebo do finančných nástrojov peňažného trhu
• fondy peňažného trhu - do finančných nástrojov peňažného trhu
• fondy fondov - fondy investujú do existujúcich fondov

Investor:

• konzervatívny - do peňažných (malé riziko)
• agresívny - akcie, dlhopisy
• špekulatívny - akcie (napr. Latinská Amerika), vznikajúce trhy

4. penzijné fondy

Existujú 3 základné typy dôchodkov:

• štátne dávky dôchodkového zabezpečenia - garantované štátom pre všetkých zamestnancov
• príjmy zindividuálnych starobných účtov
• príjmy zpenzijných plánov - zpenzijných fondov (Doplnkové dôchodkové fondy - zpríspevkov zamestnancov, niekedy aj zamestnávateľov)

Bankový dohľad (bankový dozor, banková revízia)

• je to dozor nad činnosťou ostatných komerčných bánk, zároveň ich tiež usmerňuje, a to preto, aby činnosť bánk prebiehala vsúlade menovej politiky centrálnej banky a veriteľov

Orgány centrálnej banky sa zamerajú na určité oblasti:

• dodržanie kapitálovej primeranosti
• dodržanie pravidiel likvidity
• kvalita úverového portfólia
• poistenie vkladov
• priestor kinformovanosti o činnosti

Banková regulácia

• súhrn pravidiel, ktoré upravujú vznik, pôsobnosť a zánik finančných inštitúcií (566/1992 Z. z.)

Sú dva spôsoby:

• výkon dohľadu na diaľku - informácie, ktoré banky musia predkladať centrálnej banke (výkazy, správy,...)
• výkon dohľadu na mieste - získava informácie spravidla priamo na dohliadanom mieste, informácie sa vyhodnocujú

Centrálna banka kontroluje, akým spôsobom má spracovaný podnikateľský plán, stratégiu.

Postup pri sankcionovaní za chyby:

• prijať účinné opatrenia na ozdravenie činnosti
• uloženie pokuty až do výšky 20 000 000,--
• pozastavenie výkonu niektorých činností
• zaviesť nútenú správu - snaha zachovať banku včinnosti
• odobratie bankového povolenia

Banky sú nútené informovať klientov; musia publikovať výročné správy,...

Vykonáva dohľad nad Fondom ochrany vkladov (118/1996 Z. z.). Sú tam povinné prispievať všetky komerčné banky. V prípade krachu sa vyplácajú vklady. Teraz sa vyplácajú vklady do výšky 90 %. Pred vstupom do EÚ - 40 násobok priemernej mesačnej mzdy = 575 000,--.

Teraz vstupom do EÚ - okrem fyzických osôb sú chránené aj vklady právnických osôb. (ochrana 90 %, maximálne do výšky 20 000 EUR = + - 811 000).

História bankovníctva na Slovensku

1. do 1918

• Slovensko súčasť Rakúsko-Uhorska
• ekonomická základňa - baníctvo, hutníctvo
• 1703 - vznikla prvá banka - Bianco del Giro (založená vo Viedni) - úrokovanie, splácanie štátnych dlhov
• 1772 - prvý peňažný ústav vUhorsku - Bratislava = Uhorská kráľovská úverová hlavná pokladnica
• 1816 - vznikla ako centrálna banka - Privilegovaná rakúska národná banka, vroku 1878 sa pretransformovala na jedinú centrálnu banku vRakúsko-Uhorsku = Rakúsko-Uhorská banka
• 1842 - vznikla Bratislavská sporiteľňa ako samostatný peňažný ústav
• Štúrovci podnietili vznik tzv. ľudového peňažníctva
• 1844 - vznik prvého peňažného spolku družstevného typu vcelej kontinentálnej Európe vSobotišti = Gazdovský spolok
• 1867 - Rakúsko-Uhorské vyrovnanie - nový zakladateľský ruch bánk na Slovensku (66 účastinných spoločností - finančné inštitúcie)
• pred vojnou aj banky zNemecka,...

2. od 1918 - do 1950

• rozpad Rakúsko-Uhorska
• vznik nových štátov, aj ČSR - úlohu centrálnej banky prevzal Bankový úrad Ministerstva financií; rozdielna štruktúra vČesku - vychádzalo sa zpeňažníctva Rakúsko-Uhorska, banky sústredené a na Slovensku - banky dosť rozdrobené, chceli si upevniť pozíciu
• 1952 - Zákon o zriadení Národnej banky ČS (začala fungovať 1. 4. 1926)
• prebiehala nostrifikačná akcia (uznávanie licencií, povolení) - mala negatívny vplyv na vývoj bankovníctva, pretože bola riadená zPrahy
• 1920 - vznik Slovenskej všeobecnej úverovej banky
• súčasne sa objavujú filiálky českých bánk na Slovensku

Banky:

Slovenská banka v Ružomberku

Tatra banka (fúzia so sporiteľňou v Martine) - predtým Hornouhorská banka Tatra

Národná banka - účastinná spoločnosť Banská Bystrica (zo Zvolenskej ligovej banky)

• 2. svetová vojna: 6 bánk

3 regionálna pôsobnosť - Stredoslovenská banka v Banskej Bystrici

Ľudová banka v Ružomberku

Sedliacka banka v Bratislave

• 1945 bol vydaný „Dekrét prezidenta SR č. 102" o znárodnení účastinných bánk a stali sa národnými podnikmi
• 1948 - Národná banka ČS ako emisná banka; Tatra Banka ako jediná poskytovala krátkodobé prevádzkové úvery; Investičná banka - dlhodobé investičné úvery; Ústavy ľudového peňažníctva - zber úspor, Poštová sporiteľňa - ako peňažný ústav sfunkciou zúčtovacieho ústredia a pokladničnej služby štátu
• 1848 - politické zmeny, vplyv na hospodárstvo, ekonomiku

3. od 1950 - do 1970

• 1950 - Zákon č. 51/1950 o zriadení Štátnej banky ČS; od 1. 7. 1950 začala činnosť ako centrálne riadený štátny peňažný ústav
• okrem toho pôsobili na Slovensku: Investičná banka, Živnostenská banka, okresné sporiteľne, rozličné úverové družstvá; jednostupňový bankový systém
• 1953 - peňažná reforma (úspory sa zredukovali na minimum); reforma sledovala cieľ, aby ľudia boli závislí od štátu, štát získaval značný vplyv voblasti bankovníctva (Národná banka ČS začala plniť menej rozhodujúcu úlohu); zahraničný obchod zabezpečovala ČSOB; sektor obyvateľstva ČS štátna sporiteľňa; Živnostenská banka - pre určitý okruh súkromnej klientely a styk so zahraničím

Formovanie bankovej sústavy pri transformácii na trhovú ekonomiku

1. 1. 1. 1990 - 1. 2. 1992

• zriadená centrálna banka - ponechala si názov Štátna banka ČS
• vzniká prvých sedem komerčných bánk: Komerčná banka, Česká štátna sporiteľňa, ČSOB, Živnostenská a investičná banka, VÚB, Slovenská štátna sporiteľňa

2. 1. 2. 1992 - 31. 12. 1992

• Zákon č. 21/1992 Z. z. o bankách - konkrétnejšie vymedzil postavenie a činnosť komerčných bánk = povoľoval vykonávať zahraničnú činnosť, vykonávať obchody, stanovil podmienky čiastočnej privatizácie bánk
• Zákon č. 22/1991 Z. z. o Štátnej banke ČS = ustanovil povinnosti Štátnej banky ČS ako centrálnej banky, jej právomoci, vzťah kvláde, vzťah kštátu, stanovil priame a nepriame nástroje menovej politiky

3. 1. 1. 1993 -

• rozdelenie ČS republiky
• zánik Štátnej banky ČS, vznik NBS a ČNB

Znaky nového bankového systému:

• otvorenosť a konkurenčné zameranie
• možnosť úpadkov bánk
• nutnosť ochrany bankového systému - vyplývala zreštrukturalizácie ekonomiky
• samostatnosť vrozhodovaní vrámci činnosti banky bez možnosti priameho zasahovania zvonku - centrálna banka určuje len rámcové pravidlá
• nutnosť odstránenia deformácií vsprávaní ekonomických subjektov
• fungovanie bankového systému je spojené sfungovaním peňažných a kapitálových trhov
• vsúčasnosti 21 bankových subjektov: 18 slovenských bánk, ztoho 9 bánk má povolenie na poskytovanie hypotekárnych úverov + ČSOB, 3 sú sporiteľne; 3 pobočky zahraničných bánk

Predpoklady ďalšieho rozvoja

Štyri oblasti vplyvu:

• konkurencieschopnosť - oblasť rozširovania činnosti, znižovania nákladov
• ekonomická integrácia - mikroprostredie a makroprostredie
• kvalita a rozsah bankových služieb - snaha získať klientov
• bezpečnosť podnikania vbankovníctve

Problémy pri rozvoji komerčných bánk:

• rýchla úverová expanzia
• strategické chyby pri riadení banky
• nestabilita cien nehnuteľností
• porušenie zásad obozretného podnikania
• zavádzanie nových produktov na trh
• politické riziká

Ekonomicko - finančné hospodárenie banky

Súvaha

• vyjadruje štruktúru majetku banky, a zakých zdrojov je financovaný (VZ - kapitál, CZ - záväzky)
• finančný stav banky sa posudzuje na základe analýzy súvahy (k určitému dátumu - statické, obdobia - dynamické)

Súvaha komerčnej banky

AKTÍVA                                                                     PASÍVA

Pokladničná hotovosť                                                  Cudzie zdroje

Vklady v centrálnych bankách                                    Záväzky voči bankám

Štátne pokl. poukážky a reeskontované zmenky         Záväzky voči klientom (kvlady klientov)

Pohľ. voči bankám (vklady v iných bankách)             Záväzky z obchodovatených cenných papierov

Úvery poskytnuté klientom                                         Rezervy

Cenné papiere                                                              Podriadený dlh

Majetkové účasti                                                          (za určitých okolností môže byť vlastným zdrojom)

Hmotný a nehmotný majetok                                      Vlastné zdroje

Pohľadávky voči akcionárom a vlastné akcie              Základné imanie

Ostatné aktíva                                                              Kapitálové fondy

Suma aktív                                                                   Rezervné fondy a fondy tvorené zo zisku

Podsúvahové položky                                                  Nerozdelený zisk

Potenciálne záväzky                                                     Suma pasív

( písom. záväzky banky - poskyt. bank. záruky -

indosament, akcepty zmenky)

Úverové riziká

(všetky neodvolateľné záv. banky - dohoda o                                                                           spätnom  odkúpení)

Výkaz ziskov a strát komerčnej banky

NÁKLADY                                                       VÝNOSY

Náklady na finančné činnosti                             Výnosy z finančných činností

Nákl. na pokladničné a medzibankové operácieVýnosy z pokladničných a medzibankových operácií

(úr., popl. z vkladov, úverov medzi bankami)  (prijaté úr. popl. z vkladov, úverov medzi bankami)

Náklady na operácie s klientami                         Výnosy s operácií s klientami

(úroky, poplatky ktoré platí klientom)                (prijaté poplatky, úroky, provízie od klientov)

Náklady na finančný prenájom                          Výnosy z finančného prenájmu

Náklady na emitované cenné papiere                 Výnosy z operácií s cennými papiermi

(poplatky platené bakou pri emisii, úroky pre    (prijaté kupónové platby, výnosy z nákupu, predaja

majiteľov)                                                           cenných papierov

Náklady na operácie s cennými papiermi           Výnosy z devízových operácií

(náklady súvisiace s obchodovaním s CP           Výnosy z ostatných operácií

Náklady na devízové operácie

(vyplývajúce z kurz. rozdielov: pri aktívnych    Použitie rezerv a opravných položiek

operáciách - pokles kurzu, pri pasív. operá-     Ostatné prevádzkové výnosy

ciách - rast kurzu)                                            Mimoriadne výnosy

Náklady na ostatné operácie                              Strata za účtovné obdobie

Všeobecné prevádzkové náklady

Tvorba rezerv a opravných položiek

Ostatné prevádzkové náklady

Mimoriadne náklady

Zisk za účtovné obdobie

Základné ciele bankového podnikania

• základným cieľom je dosahovanie zisku zdlhodobého hľadiska (existenčná podmienka)

3 ukazovatele:

1. rentabilita komerčnej banky

• schopnosť banky dosahovať zisk
• také hospodárenie, kedy výnosy bankového podnikania prevyšujú náklady na bankové podnikanie
• zisk vyjadruje efektívnosť činností, úroveň manažmentu a je zdrojom ďalšieho rozvoja banky, vyplácajú sa zneho dividendy

ROE = return on equity = rentabilita vlastného kapitálu

• vyjadruje mieru návratnosti vlastného kapitálu

ROE =  čistý zisk / vlastný kapitál banky

2. likvidita komerčnej banky

• schopnosť banky na požiadanie vyplatiť vklady veriteľov (komitentov) včas a vplnej výške
• ztoho dôvodu musí banka držať časť aktív vpermanentnej podobe (rýchlo likvidné); nevýhodou je, že sú málo úročené

Existujú štyri základné riziká:

1.      zníženie zdrojov komerčnej banky

a)        nepredpokladané, urýchlené výbery vkladov

b)        problémy so získavaním dodatočných vkladov

2.      zmeny trhových úrokových sadzieb

3.      výpadok výnosov z aktív, napr. predčasné splatenie úveru

4.      rôzna životnosť aktív a pasív (dĺžka trvania)

Predchádzanie problémov s likviditou

Tri formy:

• predaj cenných papierov
• zníženie množstva poskytnutých úverov
• predaj iných aktív (napr. majetku)

3. solventnosť komerčnej banky

• schopnosť banky uhrádzať svoje bežné záväzky zbežných príjmov, alebo rýchlym speňažením aktív, a to aj vprípadoch, keď banka vykazuje stratu
• schopnosť banky vyplácať záväzky tretím osobám (nie klienti, iné banky, ale zamestnanci, dodávatelia, daňové povinnosti,...)

Predchádzanie problémov so solventnosťou

3 formy:

• orientácia na dosahovanie zisku
• dostatočná výška kapitálu a rezerv na krytie strát
• dostatočná výška likvidných aktív (cenných papierov)

Význam kapitálu komerčnej banky

• ochraňuje banku pred nesolventnosťou
• sledujú ho a kontrolujú orgány NBS
• je ho možné kvantifikovať
• používa sa pri sledovaní rozličných pomerových ukazovateľov - vyjadrujú, či je výška kapitálu dostatočná zhľadiska množstva a rizikovosti operácie

Členenie kapitálu komerčnej banky

1. vlastný kapitál „TIER 1"

• splatený akciový kapitál (NH akcie x počet splatených akcií)
• odkryté rezervy (ážiové fondy - kapitálové fondy, nerozdelený zisk, zákonné rezervy, rezervné fondy)

Rezervy sa vytvárajú preto, lebo predpokladajú znehodnotenie aktív alebo ich úbytok. Rezervy predstavujú zákonný náklad, je daňovo uznaný. Fondy sa vytvárajú zo zisku po zdanené. Môžu byť použité na krytie strát v bežnom období alebo na krytie strát z predchádzajúcich rokov, zvýšenie ZI.

2. dodatkový kapitál „TIER 2"

• termínovaný podriadený dlh - splatný až na konci, po splatení všetkých dlhov; na 5 rokov
• hybridné kapitálové inštrumenty - charakter dlhu, súčasne sú kapitálom banky
• rezervné fondy a rezervy na krytie strát zúverov - tvoria sa zo zisku na krytie bežných strát
• rezervy zprehonotenia aktív - len pri fixných aktívach, ak ich nadobúdacia cena bola nižšia než aktuálna trhová cena

3. krátkodobý podriadený dlh  „TIER 3"

• plne vkompetencii národných dohliadacích orgánov
• význam spočíva vtom, že je možné ho využiť nielen na úverové riziká, ale aj trhové riziká (kurzové, úrokové, akciové,...)

Jeho kvalitatívna stránka sa premieta do 4 základných funkcií (z hľadiska stability KB):

1. funkcia financovania

Aby banka mohla fungovať, potrebuje dlhodobý majetok. Nemôže na to použiť zdroje získané od klientov (v zmysle vkladov). Fixné aktíva banky sa môžu financovať len z určitých položiek kapitálu - vlastný kapitál.

2. funkcia krytia strát

3. funkcia vytvárania dôvery voči banke

• má veľký vplyv na stabilitu komerčnej banky, aj keď sa nedá zmerať
• vkaždej banke dochádza ku krátkodobým výkyvom, čo sa prejaví vsolventnosti, ale hlavne v likvidite

4. funkcia brzdy

• kapitálová primeranosť (pomer medzi kapitálom a rizikovo uloženými cennými papiermi - 8 % má byť)
• ak chce komerčná banka zvyšovať podiel cenných papierov, musí zvyšovať aj kapitál; snaží sa nakupovať akcie

Stratégia obchodnej banky

Stratégiu môžeme definovať ako vedomé určenie základných dlhodobých cieľov, stanovenie postupov, činností a rozmiestnenie zdrojov potrebných na realizáciu stratégie tak, aby umožnili čo najrýchlejšie splnenie určených cieľov.

V spojení s riadením znamená zamýšľať sa nad budúcnosťou banky - ako má vyzerať, ktoré z príležitostí si má vybrať tak, aby sa určil charakter a smerovanie banky.

Stratégia ako súčasť strategického riadenia nám definuje, čím chce banka byť.

Bežné (operatívne) riadenie zabezpečí, ako to banka dosiahne.

Stratégia má predchádzať dlhodobému aj operatívnemu riadeniu. Banky majú mať jasnú stratégiu, mala by ju robiť

jasne a správne.

Správnemu definovaniu stratégie zodpovedajú 3 úrovne:

1. stratégia na úrovni ústredia

• úlohou vrcholového vedenia banky, ktoré musí definovať poslanie, ciele banky, určiť prioritné oblasti podnikania, prideliť zdroje, zavádzať túto stratégiu
• vypracovať ju tak, aby maximalizovala zisky akcionárov

2. stratégia na úrovni nižšieho článku (divízie, pobočky,...)

• rozpracovať stratégiu pre články na nižšej úrovni

3. funkčné stratégie

• čiastkové stratégie orientované na hlavné bankové činnosti

Správne definovaná stratégia by mala odpovedať na  6  základných otázok:

1. aké je základné poslanie banky („mission" banky)

• predpoklad pre fungovanie stratégie banky
• definovanie tohto poslania sa stanovujú hranice, vrámci ktorých sa má stratégia pohybovať
• prostredníctvom poslania sa banky odlišujú jedna od druhej

vízia - načrtáva vo všeobecných a koncepčných pojmoch predstavu o budúcom smerovaní a postavení banky

- neodpovedá na otázku, čo môže banka robiť, ale čo by mala robiť

filozofia, krédo - presvedčenie, hodnoty a priority, ktoré vyznávajú tvorcovia strategických rozhodnutí

Základné poslanie banky má dve časti:

• zachovanie nezávislosti banky, určenie trhu a segmentov klientov - vzťah banky svonkajším okolím
• týka sa výlučne banky ako takej - aké má schopnosti a vlastné kapacity (odbornosť pracovníkov vbanke)

2. ktorá oblasť je prioritnou, hnacou silou banky

• strategická oblasť banky je prioritou, ktorú manažment považuje za najdôležitejšiu vriadení, a uprednostní všetky rozhodnutia, ktorých výsledkom môže byť dosiahnutie požadovanej úrovne banky vtejto oblasti

1.      banka má vytvorenú koncepciu poskytovania produktov a služieb; tieto sú kľúčové pre trhy

2.      banka vyvíja, ponúka produkty, ktoré vznikajú z požiadaviek vybraných segmentov

3.      určujú rozsah ponúkaných produktov a služieb

4.      banka ponúka len tie produkty a služby, ktoré vytvorial vo vlastných podmienkach

5.      banka má vlastný spôsob predaja bankových produktov; ak si stanovila nejakú stratégiu, znamená to, že sa ho rozhodla inovovať alebo zlepšiť

6.      banka si vyberá také produkty, služby, lokalitu, aby to mohla zvládnuť prostredníctvom svojej existujúcej distribučnej siete

7.      banka svoje produkty a služby vyvíja a získava prostredníctvom využitia vlastných zdrojov a zameriava sa na kontrolu týchto zdrojov ako na prostriedok zvýšenia hodnoty banky

8.      banka stanovuje rozsah produktov a služieb podľa vopred stanovenej úrovne výnosov a zisku

9.      používa sa, keď sa banka zakladá alebo keď sa rozvíja

3. akým spôsobom chce banka získavať nové obchody

V rozvoji banky nastanú štyri situácie:

• hlbší prienik na súčasné trhy sexistujúcimi produktami
• prienik na nové trhy sexistujúcou ponukou produktov
• vývoj nových produktov pre súčasné trhy
• vývoj nových produktov pre nové trhy

Každá banka pôsobí v prvom kvadrante. Ak banka koná strategicky, potrebuje expandovať do iného kvadrantu.

Ak sa rozhodne pre III. kvadrant, tam patria tieto strategické oblasti:

1. bankové produkty

4.  požiadavky trhu

7. kapacita zdrojov banky

Ak sa rozhodne pre II. Kvadrant, tam patria tieto strategické oblasti:

2. požiadavky trhu

5. spôsob predaja bankových produktov

6. spôsob distribúcie bankových produktov

Tu banka má súčasných klientov, ktorí potrebujú nové produkty, preto banka vytvára nové produkty pre klientov, aby neodchádzali do iných bánk.

Ak sa rozhodne pre IV. kvadrant, tam patria tieto strategické oblasti:

3. technické a technologické predpoklady

8. výnosy/zisk banky

9. veľkosť resp. rast banky

Strategické riadenie banky

1. princípy stratégie bánk

2. formulovanie strategických cieľov

4.      bankový marketing

Princípy stratégie bánk

Štyri základné prvky strategického riadenia banky:

Strategické riadenie využíva všetky tieto prvky, ktoré využíva v dlhodobom horizonte. Berie do úvahy vývoj prostredia a čaká na odozvu akcionárov banky.

Zaoberá sa strategickými pozíciami banky v dlhodobom časovom horizonte. Banka plánuje svoju činnosť v dlhodobom časovom horizonte, lebo ide o tvorbu dlhodobých podmienok pre svojich klientov a výkon bankových operácií.

Strategické riadenie banky alebo bankový strategický manažment je realizácia takých metód riadenia, ktoré umožnia racionálne a efektívne riadiť banku v časovom horizonte dlhšom ako 1 rok. Toto strategické riadenie je založené na princípe riadenia prostredníctvom cieľov k tomu potom zodpovedá príslušná stratégia a implementácia.

Riadenie banky z vrcholu formuluje svoje ciele na nižšie úrovne banky.

Strategické riadenie je nepretržitý proces, ktorý si vyžaduje spätnú väzbu vývoja vnútorného prostredia banky a aj analýzu vonkajšieho prostredia banky. Spätná väzba podporí to, čo bolo stanovené správne alebo nové.

1.      krok strategického riadenia

• strategické plánovanie je východiskovou etapou, kde sa robia analýzy vnútornej avonkajšej pozície apríležitostí banky. Prehodnocuje sa vplyv vonkajšej stratégie.

2.      krok strategického riadenia

• je implementácia stratégie, tzn. zavádzanie strategických plánov, projektov. Robí sa to pomocou obchodných plánov primeranou obchodnou politikou. Dochádza tu kprepojeniu strategického riadenia soperatívnym riadením.

Prognóza

Cieľom prognózovania je merať najpravdepodobnejší vývoj budúcich udalostí v banke, prípadne odhadnúť pravdepodobnosť vzniku budúcich skutočností a to na základe hypotéz alebo pomocou objektívnych metód.

Cieľom strategického plánovania je stanoviť pozície, kde sa príslušná banka chce nachádzať za určité časové obdobie. Strategické plánovanie sa nezaoberá budúcimi rozhodnutiami banky, ale dnešnými rozhodnutiami.

Štyri základné otázky, na ktoré je potrebné odpovedať pri strategickom plánovaní:

• kde sa nachádza banka teraz, t.j. v súčasnosti
• aké sú ciele banky vbudúcnosti
• ako má podľa predstáv akcionárov avedenia banky vyzerať banka otri prípadne viacej rokov
• akým spôsobom sa chce banka dopracovať do žiadúcej pozície

Tieto štyri základné otázky tvoria základ strategického plánovania, musia sa uplatňovať v celej bankovej činnosti.

Formulovanie strategických cieľov banky

Strategické ciele banky sú jednou z rozhodujúcich krokov pri formulovaní stratégie a sú základnými prvkami stratégie každej banky bez ohľadu na veľkosť, druh a pôsobnosť banky.

Strategické ciele konkretizujú poslanie obchodnej banky, ukazujú nám smer budúceho vývoja a pomáhajú pri formulovaní stratégie.

Formálne nám určujú to, čo chce banka dosiahnúť v priebehu troch resp. viacerých rokov. Výber strategického cieľa závisí od decentralizácie banky.

Z formálneho hľadiska strategické ciele by mali spĺňať určité kritéria:

- flexibilné

- jasné, stručné a jednoznačné (banka sa snaží zvyšovať rentabilitu banky)

- merateľné a kvantifikovateľné

- náročné ale reálne

- motivačné

- obsahovať časový horizont plnenia

Význam strategického cieľa banky spočíva v štyroch základných oblastiach:

1. strategické ciele nám usmerňujú činnosť banky

2. strategické ciele nám zabezpečujú existenciu a hodnotenie ukazovateľov výkonnosti

3. strategické ciele nám zlepšujú imidž banky

4. strategické ciele nám zlepšujú motiváciu pracovníkov banky

Strategické ciele môžeme dať do pyramídy.

PYRAMÍDA CIEĽOV

1 = základný cieľ banky ako a.s. v pomeroch Slovenskej republiky

2 = poslanie banky

3 = strategické ciele banky

4 = operatívne ciele banky

Banka môže mať stanovené viacero kľúčových cieľov. Kľúčovým cieľom banky je prepojiť bankové riziká s jej výkonnosťou tak, aby dosiahol maximálny zisk v prospech akcionárov banky, resp. minimálna rentabilita banky.

Strategické ciele sa zvyčajne týkajú:

• podnikania banky - aký typ banky, jej imidž adôvod podnikania
• organizačnej štruktúry banky - tento cieľ súvisí spočtom, zameraním organizačných útvarov banky
• rozvoja riadenia banky - strategický cieľ súvisí sriadiacimi schopnosťami manažmentu banky asich odbornosťou
• prevádzkovej činnosti banky - tento súvisí spersonálnym obsadením prevádzkových úsekov asich technickým vybavením
• marketingu - marketingové analýzy začínajú mať veľký význam. Týkajú sa analýzy konkurencie, robí sa analýza klientov banky, banky zaujíma analýza jednotlivých sektorov ekonomiky
• voblasti financovania - kľúčovými cieľmi banky sú vklady, oblasť poskytovania úverov, tzn. aký je reálny predpoklad získavania ziskov vtejto oblasti
• kapitálu banky - súvisí sveľkosťou banky, kapitálu banky. Schopnosť banky je vytvárať, generuvať vlastné finančné zdroje.

Bankový marketing

Bankovým marketingom sa rozumie riadenie predaja bankových produktov a služieb presne vymedzeným skupinám zákazníkov a to na základe analýzy trhu. Bankový marketing sa rozlišuje od marketingu spotreby tovarov a služieb a to dvomi špecifikami:

• báza dôvery medzi zákazníkom abankou - banky získavajú prostriedky klientov od dôvery vkladateľov ana druhej strane ich požičiavajú ďalej od dôvery konkrétnych zákazníkov. Táto dôvera sa získava vlastnou činnosťou banky na trhu amusí sa dokazovať. To isté platí aj pri úvere.
• bankový marketing vo vzťahu ku spolupracovníkom - bankoví pracovníci svojou kvalitou práce vrozhodujúcej miere môžu ovplyvniť konkurenčný boj bánk, lebo sa zúčastňujú vrokovaní. Zákazník očakáva aktívny prístup pracovníka banky pri poskytovaní bankových služieb.

Marketing pomáha strategickému plánovaniu a na druhej strane strategické plánovanie vymedzuje úlohu marketingu organizácie. Marketing získava dôležité informácie o trhu, vytvárajú sa marketingové plány pre každý produkt, robia sa marketingové plány pre určitý segment trhu, prípadne sa zaujímajú aké produkty chcú zákazníci.

Riadenie manažmentu banky je proces prostredníctvom ktorého sa realizuje určitý komplex úloh.

Tento proces zahŕňa:

• určenie cieľov
• analyzovanie príležitosti ahrozieb zprostredia mimo organizácie (STEP analýza podniku)
• analýza silných aslabých stránok vo vnútri organizácie (SWOT analýza)
• výskum trhu
• výber cieľových segmentov
• definovanie avypracovanie stratégií
• štyri fázy každého manažérskeho projektu (plánovanie, organizovanie, implementácia, kontrola)

Pravidlá pri stanovení cieľov

1) poradie dôležitosti

2) kvantifikácia

3) kompatibilita

4) reálnosť cieľov

Graf hierarchie cieľov peňažného ústavu - banky

STRATEGICKÝ CIEĽ

Stály rast

HLAVNÝ CIEĽ

Primeraná likvidácia, rentabilita

CIEĽOVÁ PODMIENKA

1)      maximálna likvidita

2)      minimálne riziko

ROZLIČNÉ CIELE

= cieľ obratu

= konkrétny cieľ rentability

= cieľ likvidity

= cieľ rizika

= organizačné ciele

Pasívne operácie komerčnej banky

• depozitné
• vkladové

• spôsob získavania zdrojov kapitálu resp. prostriedkov prostredníctvom bankových produktov alebo služieb scieľom ich využitia na aktívne obchody banky - podnikanie

Klient

• hľadá možnosti bezpečnej úschovy peňazí a sefektívnym zúročením
• stáva sa veriteľom banky, pretože peniaze požičal banke a očakáva zisk vo forme úroku

Banka

• potrebuje zdroje a preto vyvíja podnikateľské aktivity na finančnom trhu, potrebuje získať cudzie zdroje a chce nimi disponovať

Produkty (nehmotné), toré komerčná banka ponúka klientom. Úloha komerčnej banky ako finančného sprostredkovateľa.

Tieto operácie sú popísané štyrmi okruhmi otázok:

1. za akú cenu získava banka zdroje od klienta

• primárne zdroje - zdroje prvotných vkladateľov, zdroje získané emisiou a následne predajom depozitných certifikátov a bankových obligácií - najlacnejšie zdroje; hlavne využíva tieto zdroje, sú lacnejšie
• sekundárne zdroje - prostredníctvom medzibankového trhu - sú drahšie

2. na akú dobu získava zdroje od klienta

• krátkodobé
• strednodobé
• dlhodobé

3. od koho banka získava tieto zdroje (kto je veriteľom)

• centrálna banka
• rozličné štátne organizácie
• mestá, obce
• samotné komerčné banky medzi sebou
• podnikateľské subjekty
• obyvatelia

4. akými metódami získava banka zdroje

• záväzky banky voči vkladateľovi
• záväzky zemisie cenných papierov
• záväzky zprijatých úverov
• ostatné pasíva

Vlastné zdroje banky

1.      akciový kapitál (počet akcií x nominálna hodnota akcií)

2.      účet prebytku (je časťou akciového kapitálu - hlavnou úlohou je ochrana vkladov v bankách)

3.      všeobecné rezervy - tvorené zo zisku; rezervný kapitál - po skončení účtovného obdobia sa môže použiť na ďalší rozvoj banky

4.      účelové rezervy - na krytie strát z nevymožiteľných úverov

5.      nerozdelený zisk - o jeho použití rozhodnú akcionári

Cudzie zdroje banky - vklady

1. netermínovaný vklad (vklad na požiadanie)

• najbežnejší, klient sním môže disponovať okamžite; veľmi nízko úročené, banka ich okamžite musí dať k dispozícii
• obyvateľstvo - bežné účty, FO a PO (podnikatelia) - vkladové účty

Princíp usadenín

• vklad nikdy neklesne pod nulu; banka snimi ráta

2. termínované vklady

• na určitú dobu sa vkladajú prostriedky, cieľom je získať vyšší výnos ako pri netermínovaných

a)      vklady na pevnú lehotu - môže sa disponovať prostriedkami po nejakom čase - mesiac, 3 mesiace,...

b)      vklady s výpovednou lehotou - úročí sa, musí sa dať výpoveď pred výberom - mesiac, 3 mesiace,...

• môžu byť smožnosťou predčasného výberu alebo nie (niektoré banky nepovolia)
• môžu byť krátkodobé, strednodobé, dlhodobé

3. úsporné vklady

• vkladajú občania na dlhšiu dobu

a)      vkladové účty (vkladné knižky) - nízke úroky, nie sú už výhodné

b)      účty majetkového sporenia - dlhodobé investovanie prostriedkov do cenných papierov; výnosnosť závisí od výkonnosti kapitálového trhu

c)      účty stavebného sporenia - vklady s osobitným režimom; klient vkladá peniaze, sú úročené, dostane nejakú prémiu

d)     poistné účty - pravidelné sporenie; časť sa úročí, časť je poistné

e)      prémiové sporenie - výhodné na dlhé obdobie; nemusí byť výhodne úročené, banky prémiujú jednorázovo, výška prémie závisí od sumy

4. vkladové listy (depozitné certifikáty)

a)      na určité obdobie úrokové sadzby

b)      predané so zrážkou (diskontnou sadzbou) - kúpi sa za menej, ale suma je uvedená konečná, ktorú dostaneme

• sú výhodné pre baku, pri certifikáte sa musí čakať celú dobu, na ktorú je určený

bankové obligácie

• banky ich emitujú na 2 až 10, niekedy až 15 rokov
• tieto prostriedky použijú na dlhodobé úvery

hypotekárne záložné listy

• špeciálny druh; môžu ich emitovať iba banky slicenciou na emitovanie cenných papierov
• slúžia ako zdroj poskytovania hypotekárnych úverov

5. cudzie zdroje banky

• chce expandovať, nemá prostriedky
• udržať likviditu, vyrovnať svoju peňažnú pozíciu (banka neodhadla svoje príjmy)
• jedná sa o krátkodobé úvery

a) reeskontom zmeniek

• banke predá zmenku inej banke, ktorá ju je ochotná odkúpiť

b)      jedna banka dovolí druhej banke čerpať úver na jej bežnom účte - tzv. úverová linka

c)      vklady jednej banky v druhej banke

6. úvery od centrálnej banky

a)      reeskontný úver - centrálna banka odkúpi od komerčnej banky zmenku

b)      lombardný úver - centrálna banka poskytne na základe zálohu komerčnej banky úver (záloh - napr. cenné papiere, majetok,....)

c)      aukčný úver - získaný na aukciách, ktoré organizuje centrálna banka; oznámi lehotu splatnosti, výšku, objem úveru

Aktívne operácie komerčnej banky

Banka vytvára niekoľko skupín. Sú štyri základné skupiny

1.      primárne rezervy - pokladničná hotovosť, vklady v iných bankách, vklady v centrálnej banke; slúžia na okamžitú úhradu platobných záväzkov

2.      sekundárne rezervy - vytvára ich banka na podporu primárnych rezerv, napr. pokladničné poukážky, komerčné papiere

3.      úvery a pôžičky - banka ich poskytuje vtedy, keď má dostatočné množstvo likvidných aktív

4.      investície - keď banka uspokojí potrebu klientov, môže investovať do cenných papierov, úroky použije na ďalší rozvoj

Úvery

a)      peňažné úvery - v skutočnosti poskytnuté peňažné prostriedky

b)      záväzkové úvery a záruky - banka neposkytuje peňažné prostriedky, ale poskytuje mu záruku za jeho záväzky

c)      alternatívne formy financovania - klient získava finančné prostriedky za špecifických podmienok; patrí sem faktoring, forfaiting

• je využívanie dočasne voľných peňažných prostriedkov podnikateľských subjektov a obyvateľstva, ale aj štátu na financovanie hospodárskych a finančných potrieb iných podnikateľských subjektov resp. obyvateľstva

Základné podmienky poskytnutia úveru:

1. návratnosť

• klient musí preukázať, že je schopný požičané prostriedky vrátiť; ak ide o podnikateľský subjekt, predkladá výkaz ziskov a strát, súvahu; ak občan, predkladá doklad o zamestnaní, že má pravidelný príjem

2. zaručenie

• chce úplne minimalizovať vzniknutie straty vprípade, že sa úver nespláca; môže byť zaručený hnuteľným, nehnuteľným majetkom alebo treťou osobou

3. účelovosť

• banka skúma účel, na ktorý má poskytnúť úver a kontroluje, na čo bude úver poskytnutý

4. efektívnosť

• úver musí byť pre banku efektívny, tzn. že úrok, ktorý banka získa, musí kryť celkové náklady na poskytnutie úveru

Úverový proces

1. žiadosť o poskytnutie úveru

Musí obsahovať:

• identifikácia toho, kto chce úver (meno, názov firmy, sídlo, IČO, rodné číslo)
• údaje o právnych a majetkových, hospodárskych a fin. pomeroch klienta (výpis z OR)
• o aký druh úveru má záujem (krátkodobý, strednodobý, dlhodobý)
• výška úveru
• akým spôsobom chceme úver čerpať a splácať
• spôsob zaručenia (byť, dom, prevádzka)
• či už čerpá úvery ziných bánk

2. úverová analýza

Banka skúma:

a)    úverovú schopnosť klienta - banka posudzuje, či je klient sch