Slovensko by malo zvýšiť podiel dobrých daní
Slovensko by malo zvýšiť podiel „dobrých“ daní
Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v rámci EÚ. V roku 2009 sa v plnej miere prejavil vplyv hospodárskej krízy vo všetkých krajinách EÚ, čo sa odzrkadlilo aj vo vývoji daňových príjmov. V porovnaní s rokom 2007, ktorý bol posledný predkrízový, až 21 krajín, vrátane Slovenska, aznamenalo pokles podielu daní na HDP. Z hľadiska rozdelenia na menej a via škodlivé dane1 patrí daňový systém v SR len medzi priemer Európskej únie. Za posledné tri roky došlo k miernemu zhoršeniu podielu a SR tak nevyužila krízové obdobie na vylepšenie daňového systému. Na základe vývoja implicitných sadzieb2 možno konštatovať, že zaťaženie kapitálu a energií v SR je oproti EÚ veľmi nízke. Na druhej strane zaťaženie práce je relatívne vysoké. Kým otázka zdanenia kapitálu je komplikovaná jeho mobilitou v rámci voľného trhu a odkázanosťou SR na získavanie zahraničných investícií, v prípade zdaňovania energií existuje významný priestor pre zvýšenie daňového zaťaženia. Nemeniť štruktúru daní ich zmrazením by bolo škodlivé rozhodnutie voči budúcej životnej úrovni.
Európska únia ako celok je považovaná za oblasť s vysokým daňovým zaťažením. Podiel daňových príjmov vrátane sociálnych odvodov na HDP dosiahol v roku 2010 hodnotu 36,1% HDP (priemer EÚ- 27). Vyššie daňové zaťaženie je tradične v starých členských štátoch EÚ, kde najvyššie hodnoty dosiahli Dánsko (48,8% HDP) a Švédsko (46,1% HDP). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v starých členských krajinách je daňové zaťaženie vyššie o 3,5 p.b. HDP a v nových členských krajinách nižšie o 4,3 p.b. HDP ako celkový priemer.
Daňové zaťaženie na Slovensku je z tohto pohľadu piate najnižšie v EÚ s podielom daní 28 % HDP. Menej daní na HDP sa vyberie iba v Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Rumunsku. Pri porovnávaní s ostatnými krajinami však treba brať do úvahy fakt, že do daňových príjmov sa nezapočítavajú odvody do druhého dôchodkového piliera, ktoré sú odvádzané do súkromných fondov a preto nie sú klasifikované ako príjmy verejnej správy (jednotlivci ich vnímajú ako vlastné súkromné úspory, nie ako daň). Berúc do úvahy aj výšku týchto odvodov, takéto daňové zaťaženie by bolo vyššie zhruba o 1,2 p.b., teda 29,2 %HDP. Napriek tomu by SR bola na 5. mieste v rámci EÚ, stále oveľa menej ako priemer EÚ-27.
Vplyv hospodárskej krízy sa naplno prejavil práve v roku 2009. V porovnaní s posledným předkrizovým rokom 2007 niektoré krajiny zaznamenali významný pokles daňových príjmov na HDP. Najviac postihnutými krajinami boli Španielsko (pokles o 6,7 p.b.), Cyprus (pokles o 5,7 p.b.) a Bulharsko s poklesom o 4,4 p.b. Medziročne poklesli najmä priame dane, čo sa dalo predpokladať vzhľadom na ich vysokú senzitivitu voči hospodárskemu cyklu. Najväčší prepad zaznamenala Litva, kde kvôli výraznému zníženiu nominálnych miezd a prepadu ziskovosti podnikov klesol podiel priamych daní na HDP až o 35%, pričom priemerný pokles v EÚ-27 dosiahol 7%. V prípade nepriamych daní, ktoré nie sú tak senzitivně na ekonomický cyklus, bol pokles miernejší. Napriek tomu Španielsko a Cyprus zaznamenali v porovnaní s rokom 2007 nižší výnos o viac ako 20%. Na Slovensku daňová kvóta klesla iba o 0,5% HDP, konkrétne z hodnoty 29,3% HDP v roku 2007 na 28,8% HDP v roku 2009, čo znamená pokles daňových príjmov o 1,7%. Podiel menej škodlivých daní (nepriamych daní) na HDP klesol o 0,8 p.b. a zároveň podiel viac škodlivých daní vzrástol o 0,4 p.b.
Z hľadiska podielu daňových príjmov z menej a viac škodlivých daní patrí daňový systém v SR len medzi priemer Európskej únie. Z celkových daňových príjmov tvoria dobré dane, teda tie ktoré majú najmenší negatívny vplyv na ekonomický rast, iba 36,2%. Práve krízové obdobie ponúkalo príležitosti zmeniť tento pomer viac v prospech dobrých daní, či už vo forme dane v Eur na ekvivalent 1 tony ropy), ktorý v roku 2009 dosiahol 75 Eur/TOE.6 Zdaňovanie práce a spotreby je v porovnaní s EA-17 iba mierne nižšie. Zohľadňujúc rozdiel pri kapitáli a energiách je teda zdaňovanie práce na Slovensku relatívne vysoké. Naproti tomu v porovnaní s priemerom krajín V-3 je zdaňovanie kapitálu v SR iba mierne nižšie, ale zdaňovanie práce a spotreby je výrazne nižšie (štatisticky pomáha pri zdaňovaní práce aj existencia 2. piliera). Vzhľadom k tomu, že implicitné sadzby berú do úvahy skutočné výnosy daní, ich nízke hodnoty v porovnaní so skutočnými sadzbami, ale aj v porovnaní s priemerom EA-17 a V-3 indikujú aj možné daňové úniky (pre SR najmä v prípade DPH).
Daňové zaťaženie spotreby, vyjadrené prostredníctvom implicitnej daňovej sadzby zaznamenalo v období rokov 2007 až 2009 v rámci EÚ významný pokles. V tomto období však došlo k miernemu poklesu základných sadzieb DPH iba v Portugalsku a Veľkej Británii. Preto možno tento pokles pripísať najmä väčšej opatrnosti spotrebiteľov, ktorí pod vplyvom negatívnych očakávaní znížili spotřebu a zamerali sa najmä na základné tovary, ktoré majú vo väčšine krajín zníženú sadzbu DPH. Prípadným ďalším vysvetlením môže byť aj zvýšenie daňových únikov. Slovensko zaznamenalo ešte výraznější pokles, ktorý takisto možno pripísať zavedeniu zníženej sadzby DPH na lieky v roku 2007 a zníženej sadzby na knihy v roku 2008. V roku 2009 bol výber daní zo spotreby ovplyvnený aj nákupnou turistikou, kedy kvôli depreciácii mien v okolitých krajinách sa tovary na Slovensku stali relatívne drahšie a obyvatelia preferovali nákupy v zahraničí Do úvahy však treba vziať aj možný nárast daňových únikov.
Implicitná daňová sadzba z práce v EÚ bola v posledných rokoch stabilná s výnimkou roku 2009, kedy zaznamenala mierny pokles, čo môže súvisieť práve s prijatými protikrízovými opatreniami, ktoré znižovali daňové zaťaženie pracujúcich. Napriek relatívne vysokému odvodovému zaťaženiu, zdaňovania práce v SR je mierne nižšie ako priemer EÚ-27 (odhliadnuc od roku 2009, kedy bolo zavedené dočasné opatrenie). Po výraznom poklese v období 2003 až 2006 spôsobenom znížením sadzieb dane z príjmov fyzických osôb, došlo v rokoch 2007 a 2008 k opätovnému rastu. V roku 2009 implicitná daňová sadzba z práce opäť poklesla, čo možno pripísať zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane a zavedeniu zamestnaneckej prémie. Ak by sa však zarátal aj 2. pilier medzi dane (napr. zdaňovanie tých, ktorí sú len v 1. pilieri), tak by implicitná sadzba bola vyššia o 3,2 p.b. Pre ľudí v 1. piliši je teda sadzba v SR zrejme vyššia ako priemer EÚ a EA.
V porovnaní s eurozónou má Slovensko veľmi nízke daňové zaťaženie kapitálu. Kým priemerná implicitná sadzba z kapitálu v eurozóne bola v roku 2009 na úrovni 25,2% na Slovensku bola v tom istom období nižšia o 8,2 p.b. Vyplýva to najmä z nízkych sadzieb dane z príjmov právnických osob a nezdaňovania dividend. Zaťaženie kapitálu v SR patrí medzi najnižšie nielen v EÚ, ale aj v rámci krajín OECD a poskytuje Slovensku konkurenčnú výhodu pri lákaní zahraničných investorov.
Implicitná daňová sadzba z energií predstavuje podiel príjmov daní zdaňujúcich akýkoľvek druh energie a konečnej spotreby energie. Vzhľadom k viacerým zdrojom energie, je táto sadzba prepočítaná na ekvivalent tony ropy a uvádza sa v eurách. Kým priemerná sadzba v EÚ-27 si od roku 2000 udržiava relatívne stabilnú úroveň (v cenách roku 2000), zdaňovanie energií na Slovensku sa za posledných deväť rokov zdvojnásobilo. Rast bol spôsobený najmä zvyšovaním spotrebných daní z minerálnych olejov, ale aj zavedením nových energetických daní z uhlia, zemného plynu a elektrickej energie. Napriek rastúcemu trendu je zdaňovanie energií v SR výrazne nižšie ako v EÚ a najmä v prípade nových energetických daní existuje priestor na zvyšovanie sadzieb, čo v konečnom dôsledku spôsobí aj tlak na znižovanie spotreby a zvyšovanie efektívnosti pri využívaní energie.
Štruktúra daňového systému je jedným z faktorov, ktoré významne ovplyvňujú ekonomický rast krajiny. Z tohto dôvodu je dôležité pozerať sa na jednotlivé dane nielen ako na možný zdroj príjmov rozpočtu, ale aj z pohľadu ich vplyvu na hospodársky rast. Preto v prípade potreby zmeny štruktúry daňového systému, prípadne hľadanie dodatočných zdrojov pre rozpočet (v časoch konsolidácie), by bolo vhodné zamerať sa najmä na zvýšenie podielu daní, ktoré majú najmenší negatívny vplyv na rast.
Z tohto dôvodu IFP odporúča zvýšiť zdaňovanie energií (pri výrobe ale aj spotrebe energií vznikajú negatívne externality vo forme znečisťovania životného prostredia), majetku (například nehnuteľnosti) a zjednotiť sadzby DPH na úrovni 20%. Zároveň by to mohlo byť kombinované so znížením daní zaťažujúcich prácu (odvody, resp. DPFO).
Materiál prezentuje názory autorov a Inštitútu finančnej politiky, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva financií SR. Cieľom publikovania komentárov Inštitútu finančnej politiky (IFP) je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne ekonomické témy. Citácie textu by sa preto mali odkazovať na IFP (a nie MF SR), ako autora týchto názorov.
Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
