Politika zamestnanosti
Vytváranie nových pracovných príležitostí je nevyhnutným nástrojom k dosahovaniu ekonomického rastu v krajine, nakoľko, nezamestnané obyvateľstvo predstavuje nevyužitý potenciál krajiny, ktorého využívaním by krajina dosiahla zvýšenie národného produktu.
V tejto práci by sme chceli objasniť základnú terminológiu súvisiacu s touto tematikou, poukázať na metodiku merania a vývoj nezamestnanosti. Taktiež sa pokúsime o objasnenie príčin vývoja a o zostavenie jeho predikcie na nastávajúce obdobie.
Základný pojmový aparát
Práceschopné obyvateľstvo (ženy a muži vo veku od 15 do 54 resp. 59 rokov) sa delí na tri základné skupiny:
- Zamestnaní- sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku.
- Nezamestnaní- ide oľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť zaregistrovaný vsprostredkovateľniach práce (na úradoch práce).
Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.
- Všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda otú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu- je vinvalidnom dôchodku, alebo jednoducho prácu nehľadá.
Pojmy podľa Zákona o službách zamestnanosti:
- Uchádzač o zamestnanie je občan:
§ ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu, a ktorý nie je zamestnanec,
§ neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
§ nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine,
§ vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 64 hodín mesačne, a ktorého mzda alebo odmena za výkon tejto činnosti nepresahuje 3 200 Sk mesačne.
- Záujemca o zamestnanie je občan:
§ ktorý si hľadá iné zamestnanie,
§ alebo ktorý má záujem o poskytovanie odborných poradenských služieb a služieb vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom o zamestnanie.
- Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie je uchádzač ozamestnanie, ktorý je:
§ občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie (absolvent školy),
§ občan starší ako 50 rokov veku, občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov (dlhodobo nezamestnaný),
§ občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie v rámci sústavnej prípravy na povolanie alebo v systéme ďalšieho vzdelávania z dôvodu, že nemohol zosúladiť pracovné povinnosti s plnením rodičovských povinností,
§ občan, ktorý je rodič alebo osoba podľa osobitného predpisu starajúca sa o tri a viac detí, alebo osamelý občan starajúci sa o dieťa,
§ občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo zdravotných dôvodov a nie je občan so zdravotným postihnutím,
§ občan, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov Európskej únie, alebo občan, ktorý má pobyt na území členského štátu Európskej únie na účel výkonu zamestnania,
§ občan so zdravotným postihnutím,
§ cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Formy nezamestnanosti
1. delenie:
a. Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú pracovné miesto po skončení školy, alebo presťahovaní do iného mesta. Frikčne nezamestnaní pracovníci často menia miesta, alebo hľadajú lepšie miesta, sú často označovaní ako „dobrovoľne nezamestnaní". Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je v značnej miere frikčná- predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať.
b. Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch, pretože niektoré sektory rastú, iné upadajú. keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, táto nerovnováha na trhu práce by sa stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.
c. Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch v určitých sektoroch a regiónoch). Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická. Vzniká vtedy, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.
Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a jej inými druhmi pomáha ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu práce. Vysoká úroveň frikčnej alebo štruktúrnej nezamestnanosti sa môže vyskytovať aj vtedy, keď je celkový trh práce v rovnováhe, napríklad v čase veľkej fluktuácie alebo veľkej geografickej nerovnováhy.
2. delenie:
a. Dobrovoľná nezamestnanosť
Pri pružných mzdách, ktoré sa zvyšujú alebo znižujú, aby vyčistili trh, neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť. Pri rovnováhe E existujúca mzda zabezpečuje, že firmy zamestnávajú všetky kvalifikované pracovné sily, ktoré sú ochotné za túto mzdu pracovať. Úsečka AE predstavuje počet zamestnaných. Úsečka EF predstavuje tie pracovné sily, ktoré by chceli pracovať, ale len za vyššiu mzdu. Takéto pracovné sily potom označujeme ako dobrovoľne nezamestnaní- nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe, ktorá je výsledkom pôsobenia trhu. Dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu. Môžu mať síce ponuku na zamestnanie, hľadajú však iné, prípadne lepšie platené miesto. Dobrovoľná nezamestnanosť môže byť dokonca aj ekonomicky výhodná. Určitá miera nezamestnanosti môže napomáhať maximalizácii čistého ekonomického blahobytu alebo HDP.
b. Nedobrovoľná nezamestnanosť
Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci vyšší, než celková ponuka práce, hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu. Majú sklon reagovať na ekonomické šoky pomaly. Ak sa mzdy nemenia ak, aby vyčistili trhy, môže vzniknúť nerovnováha medzi tými, ktorí miesto hľadajú, a voľnými pracovnými miestami. V dôsledku toho vzniká na trhu práce nerovnováha, ktorá vyvoláva tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v dnešných trhových ekonomikách.
Ide o situáciu, keď mzdová sadzba W´ na trhu práce je príliš vysoká a nepružná smerom dole. Pri príliš vysokej mzdovej sadzbe bude chcieť pracovať viac kvalifikovaných pracovných síl, než je voľných miest. Počet pracovných síl, ktoré sú ochotné pracovať pri mzde W´, vyjadruje bod M na krivke ponuky. Krivka dopytu ukazuje, že firmy sú ochotné pri mzde W´ zamestnať len K pracovných síl. Existuje nadbytok pracovných síl. Úsečka JK predstavuje počet zamestnaných, úsečka KM predstavuje nedobrovoľne nezamestnaných, t.j. tých, ktorí aj keď prácu hľadajú, nenachádzajú ju.
Medzi základné príčiny nepružnosti miezd ako dôvodu nedobrovoľnej nezamestnanosti možno zaradiť skutočnosť, že trh práce je regulovaný trhom. Mzdy a platy na tomto trhu určujú firmy podľa platobných taríf na dlhšie časové obdobie, ďalej tu pôsobia zásahy odborov s tendenciou zvyšovať mzdy ako aj zásahy štátu (určovanie minimálnej mzdy) a pod. Základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je regulovaný charakter miezd.
Miera nezamestnanosti
Ak časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie je nezamestnaná a miera tohto javu sa meria pomocou miery nezamestnanosti
kde: u- miera nezamestnanosti,
U- počet nezamestnaných,
L- počet pracovných síl (práceschopné obyvateľstvo).
Pracovná sila je definovaná ako súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U), t.j.:
L = E + U
Oficiálna miera nezamestnanosti podceňuje rozsah nezamestnanosti, pretože v sebe nezahŕňa tých, ktorí už rezignovali na možnosť nájsť si zamestnanie, tiež nezahŕňa zamestnancov, ktorých miesta boli preradené do nižších tried, alebo ktorí musia pracovať za skrátený pracovný čas.
Prirodzená miera nezamestnanosti (PMN)
Je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Je to tiež taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Prirodzená miera nezamestnanosti predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu a zároveň predstavuje aj najnižšiu mieru nezamestnanosti bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie. Ani v ekonomike s vysokou zamestnanosťou sa nikdy nerovná nule, pretože vždy je určitý počet ľudí bez zamestnania.
Hodnota prirodzenej miery nezamestnanosti je špecifická hodnota pre každú ekonomiku. V literatúre sa môžme stretnúť s rôznym percentom prirodzenej miery nezamestnanosti, spravidla v rozpätí od 3 do 12% nezamestnanosti.
Faktory, ktoré ju ovplyvňujú:
- demografické zmeny- meniaca sa demografická štruktúra pracovnej sily (väčší podiel mladých ľudí ažien),
- vládna politika- zvyšuje úroveň PMN prostredníctvom vládnych transferových programov, určené na zmiernenie negatívnych dopadov nezamestnanosti, aprostredníctvom určenia minimálnej mzdy,
- štruktúrne zmeny- štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce, zvyšuje PMN.
Možnosť zníženia prirodzenej miery nezamestnanosti je prostredníctvom zlepšenia informácií na trhu práce, rekvalifikačných programov, zmenou vládnych programov, vytvorením ekonomiky pod vysokým tlakom (vysoká úroveň HDP, čo najnižšia miera inflácie).
Pri vykazovaní nezamestnanosti existujú dva hlavné zdroje údajov a to:
§ údaje z administratívnej evidencie na úradoch práce
§ údaje zisťované štatistickým prieskumom domácností, známe aj ako výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS)
V podmienkach Slovenskej republiky sa využívajú pre výpočet nezamestnanosti oba zdroje, pričom vykazovaním nezamestnanosti z administratívnej evidencie sa zaoberá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a metódu vykazovania na základe výberového prieskumu využíva Štatistický úrad SR. Práve takáto dvojitá metodológia vykazovania tohto ukazovateľa ma za následok vznikajúce rozdiely v číslach vykázaných jednou, či druhou inštitúciou.
Evidencia nezamestnaných vedená ministerstvom je zdrojom údajov o obmedzenej populácii nezamestnaných. Na úradoch práce sa evidujú predovšetkým tí nezamestnaní, ktorí žiadajú o podporu v nezamestnanosti, prípadne majú nárok na odvody platené štátom alebo majú záujem o pomoc pri hľadaní alebo sprostredkovaní práce. Ostatné osoby nie sú v tomto zdroji údajov zahrnuté. Tento model nie je vhodný pre porovnanie nezamestnanosti v jednotlivých krajinách, nakoľko spadá prísnym administratívnym pravidlám a úpravám. Často tento spôsob vykazovania nie je možné použiť ani v podmienkach jednej krajiny ak sa podmienky menia. Na druhej strane výhodou je, že udáva pomerne presný počet nezamestnaných, ktorý možno pomerne rýchlo vyčísliť aj v krátkej časovej periodicite a aj na nižšej , regionálnej úrovni.
Pre vykázanie touto metódou sa používa nasledovný vzťah:
Pod pojmom evidovaný nezamestnaný rozumieme občana, ktorý nie je v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere, nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ani sa sústavne nepripravuje na povolanie a osobne sa na úrade práce uchádza na základe písomnej
žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania. Od 1.12.1997 sa používa v čitateli miery nezamestnanosti počet disponibilných nezamestnaných, t.j. takých evidovaných nezamestnaných, ktorí bezprostredne po predložení ponuky voľného pracovného miesta môžu nastúpiť do pracovného pomeru. Dôvodom nedisponibility môže byť rekvalifikácia, pracovná rehabilitácia zabezpečovaná úradom práce, dočasná PN alebo poberanie peňažnej pomoci v materstve. Za Ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa počíta vždy na začiatku roka podľa údajov ŠÚ SR o zamestnanosti za predchádzajúci rok (priemer štvrťrokov podľa VZPS) a podľa údajov ÚPSVaR o evidovaných nezamestnaných (ročný priemer). Tento údaj sa zafixuje a platí po celý rok.
Na Slovensku Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny zbiera údaje o nezamestnaných v mesačnej periodicite z jednotlivých úradov a následne zo zozbieraných údajov vykazuje nezamestnanosť až na úrovni jednotlivých okresov.
Druhá metóda vykazovania nezamestnanosti na Slovenku je metóda založená na štatistickom odhade, ktorý vychádza z výberového prieskumu reprezentatívnej vzorky. Tento spôsob sa nazýva výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS) a na Slovenku je vedené pod záštitou Štatistického úradu SR. Pri tejto metóde sa údaje zisťujú na vybranej vzorke respondentov, ktorý sa kategorizujú medzi nezamestnaných na základe otázok v dotazníku a následne sa výsledky z toho výberového prieskumu prepočtami zovšeobecňujú pre územie celej SR. Tento odhad sa pohybuje v určitom intervale spoľahlivosti, pričom sila tohto odhadu je najvyššia na celonárodnej úrovni a klesá pri špecializácii na jednotlivé regióny. Toto zisťovanie sa robí každý štvrťrok na vzorke 0.6 % celkovej populácie od roku 1993 a od roku 2003 sa vykazuje harmonizovane s právnymi predpismi EU. Na základe tejto harmonizácie je možné jednotlivých respondentov jednoznačne zaradiť do kategórie nezamestnaných a preto je možné využívať túto metódu aj pre porovnanie medzi jednotlivými krajinami. Na základe tejto metódy sa miera nezamestnanosti vypočíta nasledovne:
Za nezamestnaného podľa VZSP považujeme všetky osoby vo veku od 15 rokov (s výnimkou inštitucionálneho obyvateľstva, cudzincov s prechodným pobytom a osôb žijúcich v zahraničí), ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky:
§ v referenčnom týždni nemali žiadnu platenú prácu
§ v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu alebo si prácu našli a do zamestnania nastúpia najneskôr do 3 mesiacov.
§ sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov
Osoby môžu ale nemusia byť evidované na úradoch práce ako nezamestnané.
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO): všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Nezahŕňa osoby na ďalšej materskej dovolenke. ŠÚ SR počíta EAO každý štvrťrok. Pracujúcimi podľa VZPS sú všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týždni vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí. Môže ísť o prácu na plný alebo skrátený úväzok, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu. Medzi pracujúcich sú zahrnutí aj vypomáhajúci členovia domácností podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiadnu mzdu ani odmenu, profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek ako aj osoby v civilnej službe. Za pracujúcich sa považujú tiež osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týždni nepracujú pre chorobu, dovolenku, riadnu materskú dovolenku, školenie, zlé počasie, v dôsledku štrajku a výluky, s výnimkou osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na ďalšej materskej dovolenke. Podľa tohto kritéria do počtu pracujúcich môžu byť zaradené aj osoby ktoré sú súčasne aj v evidencii úradov práce. nezamestnanosti ako i podoba dotazníku harmonizovala1, čo umožňuje do veľkej miery porovnávať nezamestnanosť medzi jednotlivými krajinami.
Za nezamestnaného sa považuje ten respondent, ktorý v referenčnom týždni nemá platenú prácu, aktívne si ju hľadá a je schopný nastúpiť do dvoch týždňov.
Keďže sa na výpočet miery nezamestnanosti používajú dve metódy, ktoré vychádzajú z dvoch zdrojov údajov, je celkom prirodzené, že sa získavajú dve verzie výsledkov. Ak je počet nezamestnaných vykazovaných VZSP < počet administratíve evidovaných nezamestnaných, môže to mať nasledovné príčiny:
§ Osoby pracujúce v šedej ekonomike, vrátane pracujúcich v zahraničí, môžu byť v evidencii nezamestnaných a poberať dávky v nezamestnanosti, majú však povinnosť pravidelne sa hlásiť na úradoch práce. Vo výberovom zisťovaní priznajú prácu za plat.
§ Existujú aj určité sezónne faktory, napríklad v lete nezamestnané osoby, ktoré chcú pokračovať v štúdiu od jesene, reportujú svoj zámer a nie sú tak vo výberovom zisťovaní považované za nezamestnané, hoci ostávajú ešte v evidencii úradov práce.
Ak počet nezamestnaných vykazovaný VZSP > počet administratívne evidovaných nezamestnaných, spôsobujú to nasledovné dôvody:
§ Vo všeobecnosti, osoby bez práce môžu byť odradené od evidencie na úradoch práce pretože nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti a/alebo iné benefity, alebo nemajú záujem o sprostredkovanie zamestnania cez úrad práce a/alebo iné služby úradu práce.
§ Osoby pracujúce v šedej ekonomike, vrátane práce v zahraničí, nemusia priznať vo VZPS túto prácu, pretože majú strach z odhalenia pred daňovými autoritami. Zároveň však nie sú v evidencii lebo nespĺňajú podmienky pravidelného hlásenia sa.
§ Osoby na ďalšej materskej dovolenke, dôchodcovia, študenti alebo ženy v domácnosti môžu chcieť pracovať a hľadať si prácu, čím sa podľa VZPS kvalifikujú za nezamestnaných, hoci nie sú vedení v evidencii úradov práce.
Vývoj zamestnanosti ovplyvňuje viacero dôležitých faktorov. Okrem všeobecných faktorov (ako napr. podpora demokratických procesov, fungovanie právneho systému, fungovanie bankového sektora a pod.) sem môžeme zaradiť podporu malých a stredných podnikov, prílev priamych zahraničných investícií a vytváranie celkového priaznivejšieho prostredia pre podnikanie.
Priame zahraničné investície (PZI)
Zahraničné investície zaznamenali v posledných rokoch rastúcu tendenciu, ale ich veľkosť ešte nedosiahla úroveň vyspelých krajín. Väčšina prílevov zahraničných investícií mala charakter jednorazových investícií v podobe privatizácie štátnych monopolov (Slovenské telekomunikácie, Slovenský plynárenský priemysel) alebo bankového sektora (Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka).
Zlepšenie tejto situácie priniesol rozkvet automobilového priemyslu, ktorý sa významnou mierou podpísal na prílevu zahraničných investícií, ktoré sa v priaznivej miere premietli do stavu zamestnanosti.
Malé a stredné podniky
Podnikateľské prostredie je dôležitým sektorom pre tvorbu pracovných miest. Malé a stredné podniky zamestnávajú v priemere 60% pracovníkov (v EÚ je to 66%, u nás 59,1%). Vstup do EÚ priniesol zvýšenie konkurenčného prostredia, čo spôsobilo tlak na malé a stredné podniky, čo môže mať negatívny dopad na zamestnanosť, a preto je dôležitá podpora malého a stredného podnikania.
Voľný pohyb osôb
Po vstupe Slovenska do EÚ sa zjednodušila možnosť voľného pohybu osôb ako aj možnosť zamestnania sa v krajinách EÚ. Táto skutočnosť priniesla pre ľudí, ktorí mali problém uplatniť sa na domácom trhu práce, možnosť využiť pracovné príležitosti v ostatných členských krajinách. Tento faktor nemal až taký výrazný vplyv na vývoj zamestnanosti, ako sa očakávalo.
Vzdelávanie
Vzdelanie je jedným z rozhodujúcich faktorov vytvárania ekonomiky založenej na vedomostiach, pričom práve tento typ ekonomiky sa stáva dominantným vo vyspelých krajinách. Práve nedostatočné vzdelanie sa stáva jedným z dôvodov dlhodobej nezamestnanosti. Slovenská republika má v oblasti vzdelávania veľké nedostatky. Prvým problémom je už samotný objem zdrojov pre vzdelávanie, ktorý dosahoval len 3,7% HDP krajiny, pričom permanentne klesá (priemer v krajinách EÚ je 5,1% HDP krajiny). Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí taktiež výrazne zaostáva za krajinami EÚ. Samotný vzdelávací proces je vnímaný ako neadekvátny praxi a postupným zhoršovaním kvality. Vstup Slovenska do EÚ priniesol aktívne zapojenie a prístup k medzinárodným skúsenostiam. Takýmito programami sú napr. Socrates, Leonardo da Vinci alebo rámcové programy pre vedu a výskum. Na druhej však predstavuje hrozbu úniku kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia.
Flexibilita trhu práce
Okrem potreby posilnenia pružnosti trhu práce prostredníctvom tradičných nástrojov aktívnej politiky ako sú rekvalifikácie alebo celoživotné vzdelávanie, sú potrebné aj opatrenia v iných oblastiach podporujúce pružnosť trhu práce a to najmä posilnenie mobility pracovnej sily. Slovensko je v oblasti presunu za prácou výrazne pod priemerom EÚ.
Ďalšie vplyvy
Okrem vyššie uvedených faktorov existuje ešte niekoľko ďalších významných vplyvov, ktoré majú dopad na mieru nezamestnanosti. Ich vplyv však nie je vo veľkej miere prípadne skoro vôbec ovplyvnení našim vstupom do Európskej únie.
Tri periódy zamestnanosti
Pri pohľade na vývoj základného ukazovateľa trhu práce - počet pracujúcich v hospodárstve SR - vieme rozlíšiť tri obdobia. Tie sa medzi sebou líšia rozdielnym správaním časového radu zamestnanosti, ktoré je ovplyvnené hlavne celkovou ekonomickou situáciou, ako i hospodárskou politikou krajiny.
Rast zamestnanosti v prvom období (1995-1996)
V prvých rokoch skúmaného obdobia zamestnanosť prudko rástla, a tak koncom roka 1996 dosiahla svoje vtedajšie historické maximum. To bolo prekonané až v roku 2005. Na konci roka 1996 pracovalo v celom hospodárstve takmer 2,25 mil. osôb. Zamestnanosť rástla hlavne v službách a v priemysle. Neskôr sa však ukázalo, že takáto úroveň zamestnanosti bola neudržateľná.
Druhé obdobie (1997-1Q2000)- výrazné znižovanie umelo udržiavanej prezamestnanosti
Začiatkom roka 1997 začala zamestnanosť postupne klesať. Pokles v prvých dvoch rokoch nebol taký významný ako v nasledujúcom období 1999-2000, kedy už môžeme hovoriť o kríze na slovenskom trhu práce. So zmenou vlády a hospodárskej politiky na konci roka 1998 prišiel výrazný pokles zamestnanosti, ktorý vyvrcholil v rokoch 1999 a 2000. Ten bol spôsobený prevažne znížením zamestnanosti v sekundárnom sektore. Za jeho možné príčiny pokladáme dovtedy pretrvávajúcu prezamestnanosť v niektorých podnikoch a do istej miery aj nedostatočné vedomosti, či skúsenosti pri riadení podnikov. Úpadok v pôdohospodárstve a priemysle bol sprevádzaný aj stagnáciou v službách
Od druhého kvartálu 2000 zamestnanosť stabilne rastie
V poslednom období (2000-2005) sa situácia na trhu práce vyvíjala najpriaznivejšie. V roku 2000 sa zamestnanosť stabilizovala a začala postupne rásť. Trend rastu pokračoval až do konca sledovaného obdobia a v poslednom štvrťroku 2005 sa počet pracujúcich vyšplhal na historicky najvyššiu hodnotu. Paradoxom je, že hoci počet pracujúcich je na historickom maxime, miera zamestnanosti nedosahuje maximálne hodnoty. Dôvodom je zvyšujúci sa počet obyvateľov v produktívnom veku.
Rast zamestnanosti ovplyvnilo niekoľko faktorov:
1. vysoký rast ekonomiky, ktorý vplýval na rast zamestnanosti.
2. lepšie podnikateľské prostredie, na ktoré mala vplyv liberalizácia zákonníka práce, ktorá zvýšila flexibilitu na trhu práce.
Taktiež zmena v daňovom systéme, uskutočnená v roku 2004, pozitívne ovplyvnila expanziu firiem so zahraničnou majetkovou účasťou, a tým pádom aj rast zamestnanosti. Slovensku patrí v súčasnosti tridsiata siedma priečka v celosvetovom rebríčku zostavenom podľa indexu „zjednodušovanie podnikania". Konštatuje to správa Svetovej Banky Doing bussines in 2006.
3. ďalším faktorom boli vyššie priame zahraničné investície (PZI). Práve v roku 2000, vďaka priaznivému investičnému prostrediu, začal masívnejší príliv priamych zahraničných investícií a v roku 2002 už podiel PZI na HDP dosiahol takmer 30%. Vplyv PZI na zamestnanosť skúmal napr. Mickiewitz a spol. (2000), ktorí potvrdili ich pozitívny účinok na rast zamestnanosti.
4. okrem nárastu pracovných miest v domácej ekonomike pôsobil na zvyšovanie zamestnanosti aj nárast počtu osôb pracujúcich v zahraničí, kde môžu prevažne mladí ľudia získavať skúsenosti a neskôr ich využiť na Slovensku.
Práve od roku 20005 sa už v časovom rade zamestnanosti začína výraznejšie prejavovať vplyv sezónnosti (pozri graf 4) a sezónne faktory postupne narastajú, čo svedčí o zvyšovaní pružnosti dopytu po práci. Zaujímavé je, že v údajoch spred roku 2000 nie je vplyv sezónnosti viditeľný.
Analýza vývoja zamestnanosti v rámci regiónov
Štruktúra zamestnanosti v regiónoch Slovenska v roku 2006 sa oproti predchádzajúcemu roku výraznejšie nezmenila. Nadväzuje ekonomicky, ale čiastočne aj historicky na štruktúru výroby v jednotlivých okresoch a krajoch.
Bratislavský kraj sa podieľa na celkovej zamestnanosti v SR najvyššou mierou (13,8%).V tomto kraji je najvyššia zamestnanosť v odvetviach obchodu, nehnuteľností, prenájmu a obchodných činností a priemyslu.
Podiel Trnavského ale aj Banskobystrického kraja na zamestnanosť v SR bol v roku 2006 približne 11%, čo bol v porovnaní s ostatnými krajmi najnižší podiel na celkovej zamestnanosti.
Nitriansky a Žilinský sa na celkovej zamestnanosti v SR podieľajú každý rovnakou mierou (12,9%).
Košický kraj zaznamenal pokles v podiele zamestnanosti, oproti minulému roku.
Podiel Trenčianskeho kraja oproti minulému roku ostal nezmenený.
Najvyšší podiel zamestnaných osôb v krajoch SR je v odvetviach priemyslu a obchodu (výnimkou je Bratislavský kraj).
Najvyššia miera nezamestnanosti bola v roku 2006 opäť v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji, čo sa podstatne odzrkadľuje aj vo vývoji zamestnanosti v týchto krajoch.
Trh práce v jednotlivých regiónoch je významne ovplyvnený mierou nezamestnanosti na celom území SR, tvorbou nových pracovných príležitostí, dochádzkou za zamestnaním do iných regiónov SR, prípadne do zahraničia.
