Európska politika vzdelávania dospelých
Prudký rozvoj vedy a techniky prináša do života človeka mnoho nových, rýchlo sa aktualizujúcich poznatkov a technológií, s ktorými je nútený sa čo v najkratšom čase oboznámiť a rozumieť im. Nepostačuje už iba to čo si človek „osvojil v škole", je nevyhnutné sa ďalej vzdelávať.
Na vzdelanie a jeho význam kladie dôraz aj Európska únia. Jej snahou je vytvoriť zo spoločenstva silný, konkurencieschopný štátny útvar, ktorý bude stáť na pevných ekonomických základoch. To nie je možné dosiahnuť bez ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy. Preto je iba logické, že politika celoživotného vzdelávania sa stala jednou zo základných súčastí globálnej politiky európskej únie.
Politika rozvoja vzdelávania prešla v Európskej únii svojim vývojom. Tempo jej formovania odzrkadľovalo potreby a nároky kladené ekonomickým a politickým vývojom Európy. Od prvotného vytvárania spolupráce medzi jednotlivými univerzitami sa vyvíjala k tvorbe akčných programov vzdelávania, ktoré vyústili, napr. k prijatiu takého dokumentu, ako je Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa. Podpora tvorby stratégie vzdelávania nie je už postavená na báze „dobrej vôle" členských štátov spolupracovať, ale predstavuje jeden zo základných pilierov spoločenstva a jeho budúcnosti a vyžaduje si aktívnu kooperáciu jednotlivých členských štátov.
Slovenská republika je členom Európskej únie od 1. mája 2004. Ako platný člen spoločenstva má teda povinnosť spolupodieľať sa na tvorbe stratégie vzdelávania. Súčasné systémy celoživotného vzdelávania sa a poradenstva na Slovensku nie sú však vzájomne prepojené a trasparentné. „Neumožňujú občanom pružne nadobúdať potrebné vzdelanie a kvalifikáciu podľa vývoja potrieb zamestnávateľov, počas celého trvania aktívneho života." Riešením tejto situácie sa zaoberá dokument Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, ktorý bol schválená uznesením vlády SR č. 382/2007.
1. Krátka história Európskej únie
1948-1968
Ide o obdobie, kedy vzdelávanie ako širší pojem absentovalo v začiatkoch európskej integrácie. Priemyselné a obchodné spojenia (Rím 1957), ktoré stáli na začiatku modernej európskej únie, nedávali priestor na zasahovanie do citlivých oblastí jednotlivých signatárov. Spolupráca jednotlivých univerzít medzi členmi vtedajšieho európskeho spoločenstva bola síce vítaná, ale trvalo veľa rokov, kým sa táto podpora pretavila, napr. do založenia Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii. Istá spolupráca v školení profesionálov bola ustanovená článkom 128 Rímskej zmluvy, ale nemôžme to chápať ako všeobecnú podporu vzdelávania ako takého.
1969-1984
Začína sa formovať spolupráca v oblasti vzdelávania. Vďaka demokratizácii štátov spoločenstva zažívalo vyššie vzdelávanie obdobie reforiem a dovtedy nezažitých slobôd. Priemyselné a obchodné zameranie Európskeho spoločenstva už nebolo jediným spôsobom, ako pokračovať v integrácii. Boli vyslovené túžby vyformovať skutočne kultúrnu európsku spoločnosť a vzdelávanie bolo jedeným zo spôsobov ako to dosiahnuť. V roku 1976 vznikol akčný program vzdelávania ako nezáväzné vyjadrenie dobrej vôle členských štátov spolupracovať. Dával dôraz na šesť hlavných oblastí: vzdelávanie detí pracovníkov zo zahraničia, užšie vzťahy medzi európskymi vzdelávacími systémami, zbieranie dokumentácie a štatistík, vyššie vzdelávanie, výučba cudzích jazykov a rovnosť príležitostí. Akčné programy zahrňovali pilotné projekty, študijné pobyty a výmeny skúseností vo vzdelávaní. Ústredné témy boli prechod mladých ľudí do pracovného života, spolupráca univerzít (spojené študijné programy sa stali základom pre budúci program Erasmus) a platforma výmeny informácií (sieť Euridyce bola sfunkčnená v roku 1980). Postupne sa množili snahy dať systém podpory vzdelávania do súladu s ekonomickými a sociálnymi cieľmi spoločenstva kvôli rastu nezamestnanosti mladých ľudí začiatkom 80-tych rokov. Vyústením bolo zlúčenie Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne vecí a vzdelávania do jedného celku. Napriek úvodným ťažkostiam a obmedzeným zdrojom bolo toto obdobie úspešné v tom, že dokázalo uplatniť princíp subsidiarity a vzájomnej podpory medzi členskými štátmi podstatne skôr, ako bol naplno formulovaný ako jeden z princípov Európskej únie. Navyše kvôli problémovej ekonomickej a sociálnej situácii sa čím ďalej viac potvrdzovala potreba užšieho spojenia medzi odborným vzdelávaním a všeobecným vzdelávaním, ako jedného zo spôsobov ich riešenie.
1985-1992
V druhej polovici osemdesiatych rokov sa aktivity na podporu zväčšovali, množili a diverzifikovali, čoho dôkazom sú napr. programy Comett, Erasmus, PETRA, Youth for Europe, Lingua, Eurotecnet a FORCE. Podčiarkovali rastúcu vôľu po spoločnom trhu a voľnom pohybe tovaru, osôb, ale aj informácií a myšlienok v združenom priestore Európy. Napriek počiatočným problémom s financovaním projektov a ich legálnym statusom v rámci jednotlivých krajín sa ukázali ako úspešné najmä vďaka čo najpriamejšej implementácii. Stali sa tak katalyzátorom a kolískou pre ďalšie aktivity. Na rok 1989 a s ním spojené zmeny v strednej Európe zareagovala únia programom Tempus, ktorého podstatou bola reforma vo vyššom vzdelávaní v krajinách, ktoré sa mali neskôr stať členmi. Jednou z podmienok mobility pracovnej sily je aj harmonizácia vzdelávacích štandardov a uznávanie diplomov. Experimentálny program na transfer kreditov ECTS neskôr našiel plné uplatnenie pod programom Socrates.
1993-1999
Od roku 1993 kedy sa začal implementovať koncept jednotného trhu sa spolupráca v školskom a odbornom vzdelávaní zintenzívňovala. Formálnou ukážkou je integrácia vzdelávania do Maastrichtskej zmluvy v roku 1992. Bola nevyhnutná, keďže únia mala pred sebou dve veľké výzvy. Plánované rozširovanie a rastúcu globalizáciu spojenú s „informatizáciou" spoločnosti. Do popredia sa preto dostával koncept celoživotného vzdelávania a individuálneho rozvoja osobnosti ako podporných nástrojov v prechode na nový model „učiacej sa spoločnosti". Objavujú sa snahy na stieranie hranice medzi školským a odborným vzdelávaním tak, aby sa navodila atmosféra permanentnej obnovy vedomostí a zručností. Zorganizovanie „Európskeho roka celoživotného vzdelávania" demonštrovalo túto prioritu. Pôvodné podporné programy z osemdesiatych rokov sa blížili ku koncu, a preto sa objavujú snahy o ich posilnenie a zlepšenie. Program Socrates pod sebou zlúčil aktivity na poli školského a vyššieho vzdelávania a program Leonardo da Vinci zase odborné vzdelávanie a tréning. Vylepšila sa možnosť hodnotenia programov vďaka zjednoteniu spôsobov manažmentu vzdelávania a odborného doškoľovania. Tieto podporné programy boli vlastne jedni z prvých, ktoré mali pôsobnosť aj na území strednej a východnej Európy a ukazovali tak novo transformujúcim sa krajinám, o čom je vlastne európska spolupráca. Koncepty „učiacej sa spoločnosti" a „celoživotného vzdelávania" vyústili do zmien v prioritách. Nebola to už len otázka mobility a spolupráce, ale najmä zbližovania systémov vzdelávania v jednotlivých krajinách.
2000 -
Na najbližšie desaťročie sa vzdelávanie a rozvoj odborných zručností dostali do popredia úsilia na dosiahnutie, tzv. „Európy vedomostí". Rozšírenie o ďalších 10 štátov v roku 2004, ako symbol historického zjednotenia kontinentu, poskytli priaznivé prostredie pre oblasti, ktoré ovplyvňujú život občanov veľmi priamo, ku ktorým vzdelávanie a rozvoj odborných zručností jednoznačne patria. Od tohto momentu je investovanie do ľudských zdrojov a vedomostí jednou zo základných podmienok na garantovanie ekonomickej vitality a sociálnej súdržnosti v únii. Lisabonská stratégia bola navrhnutá, aby urobila z Únie najúspešnejšiu znalostnú ekonomiky sveta do roku 2010. Odporúča zmodernizovať systém vzdelávania, a preto sa v Štokholme v roku 2001 sformulovali spoločné ciele, ako aj plán na ich dosiahnutie. Patria medzi ne zbližovanie systémov, odborné vzdelávanie, výučba cudzích jazykov a v neposlednej rade aj „e-learning". Zastrešujúcou „značkou" týchto aktivít je program "Vzdelávanie a odborná príprava 2010", ktorý má viacero súčastí.
Správa o postupe a napĺňaní cieľov z roku 2004 vystríha pred možným neúspechom Lisabonskej stratégie kvôli nedostatku formálnej implementácie zo strany členských štátov a taktiež nedostatku investícií zo súkromného firemného sektora. Okrem vypichnutia problémov správa volá aj po bližšom monitoringu postupu v rámci národných štruktúr pri napĺňaní cieľov programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010". Podľa najnovších návrhov Európskej komisie pre roky 2007-2013 bude komunitná podpora vzdelávania a odbornej prípravy zohrávať čoraz významnejšiu úlohu len za predpokladu, že sa bude opierať o dostatočné investície do ľudských zdrojov, napr. aj zo zdrojov Európske Sociálneho Fondu. To umožní, aby sa koncept celoživotného vzdelávania stal silnou pákou pri zmenách v kľúčových oblastiach budúceho vývoja Európskej Únie.
2. Celoživotné vzdelávanie
Celoživotné vzdelávanie predstavuje zložitý spoločenský supersystém konštruovaný z rozmanitých, navzájom prepojených systémov a procesov, determinovaných politickými, ekonomickými, kultúrnymi, etnickými, pracovnými a mnohými ďalšími faktormi a subsystémami. Je to moderná koncepcia vzdelávania, ktorá sa orientuje na:
1. komplexný rozvoj ľudských zdrojov,
2. na rozvoj osobnosti, na splnenie úloh a potrieb jednotlivca v závislosti na uspokojení potrieb spoločnosti.
Memorandum o celoživotnom vzdelávaní pojem celoživotné vzdelávanie definuje ako cielenú nepretržitú vzdelávaciu činnosť, ktorej účelom je zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie.
Dokumenty UNESCO Learning: The treasure within (Paris 1996) a ďalšie dokumenty zo svetových konferencií UNESCO uvádzajú nasledovné štyri piliere celoživotného vzdelávania:
1. učiť sa vedieť,
2. učiť sa konať,
3. učiť sa spolunažívať,
4. učiť sa byť.
Celoživotné vzdelávanie sa vníma vzdelávanie ako kontinuálnu činnosť realizovanú tak povediac „od narodenia až po hrob". Poskytuje možnosti vzdelávania pre jednotlivca na základe jeho slobodnej voľby a zodpovednosti za výber typu a druhu vzdelávania. Zahŕňa v sebe vzdelávanie ľudí:
- v predproduktívnom veku, a to vzdelávaním v školskom systéme zameranom na získanie základného, stredoškolského alebo vysokoškolského vzdelania,
- v produktívnom veku, kde sa zameriava najmä na profesionálne odborné vzdelávanie, ale aj vzdelávanie tzv. znevýhodnených sociálnych skupín a osôb, najmä nezamestnaných a osôb, ktoré zanechali vzdelávanie bez dosiahnutia základnej kvalifikácie,
- v poproduktívnom veku.
Zároveň pod sebou zastrešuje systémy vzdelávania, a to:
- „formálne vzdelávanie - vzťahuje sa k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie.
- neformálne vzdelávanie - prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Neformálne vzdelávanie sa môže byť umožňované na pracovisku a v rámci aktivít občianskych združení a organizácií (napr. mládežnícke organizácie, odbory a politické strany). Umožňujú ho aj organizácie, ktoré boli vytvorené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (napr. záujmové krúžky, súkromné hodiny ako príprava na skúšky).
- neinštitucionálne vzdelávanie - je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na rozdiel od formálneho a neformálneho vzdelávania nemusí byť zámerné. Dokonca si ho vzdelávajúci sa nemusia ani uvedomovať a nemusia ani rozpoznať, ako prispieva k ich vedomostiam a zručnostiam."
Význam celoživotného vzdelávania
Blahobyt a prosperita každého štátu je závislá od úrovne svojho ľudského kapitálu. Dosiahnutie ekonomickej stability a celosvetovej hospodárskej konkurencieschopnosti je hnacou silou v politike vzdelávania Európskej únie. Celoživotné vzdelávanie nie je už zamerané iba na zabezpečenie rovnováhy a stability na trhu práce, ale je rozšírené o sociálny rozmer. Človek je považovaný za bohatstvo Európy a „celoživotné vzdelávanie sa je podstatným prostriedkom na dosiahnutie ďalšieho rozvoja občianstva, sociálnej súdržnosti a zamestnanosti" Systém vzdelávania a odbornej prípravy by sa preto mal prispôsobiť najmä potrebám a požiadavkám jednotlivcov, než naopak. Ľudia sa budú chcieť vzdelávať po celý život iba za predpokladu, že budú mať vhodné a dostupné príležitosti z hľadiska vhodného načasovania, tempa, miesta a finančných podmienok. Vedomosti a zručnosti, ktoré si vzdelávaním sa osvoja musia viesť k ich osobnému uspokojeniu a spoločenskému zhodnoteniu. Významnú úlohu v úspešnej realizácií celoživotného vzdelávania sa a odbornej príprava teda zohráva aj motivácia.
V Memorande o celoživotnom vzdelávaní sa sú zadefinované nasledovné opatrenia na podporu celoživotného vzdelávania sa. Inak nazvané ako kľúčové posolstvá. Je to najdôležitejšia kapitola memoranda, pretože udáva smer, ktorým by sa mala uberať európska politika v oblasti CŽV.
Kľúčové posolstvo1: Nové základné zručnosti pre všetkých
Cieľ: Zaručiť všeobecný a stály prístup ku vzdelávaniu sa v záujme nadobúdania a obnovenia zručností, ktoré sú potrebné pre trvalé zapojenie sa do života spoločnosti založenej na báze poznatkov. Memorandum vymedzuje tieto základné zručnosti, ktoré si vyžaduje súčasná spoločnosť: digitálna gramotnosť, cudzie jazyky, podnikateľské zručnosti, sociálne zručnosti (napr. sebadôvera, branie rizika na seba a i.).
Kľúčové posolstvo 2: Viac investícií do ľudských zdrojov
Cieľ: Viditeľne zvýšiť úrovne investícií do ľudských zdrojov a tým zdôrazniť prioritu najdôležitejšieho bohatstva Európy - jej ľudí. V praxi to znamená:
- dôraz na zodpovednosť zamestnávateľa za ďalšie odborné vzdelávanie svojich zamestnancov a stanovenie si cieľov tohto vzdelávania,
- rozpracovanie repertoáru opatrení stimulujúcich jednotlivca (napr. programov, v rámci ktorých zamestnanci dostávajú voľno alebo finančný príspevok na vzdelávanie podľa vlastného výberu alebo dohody, právo na subvencované študijné voľno, kurzy na obnovu zručnosti pred návratom z materskej dovolenky do práce, vzdelávanie zamestnancov nad 35 rokov a starších zamestnancov),
- účasť sociálnych partnerov na spolufinancovaní vzdelávania, vytváranie pružnejšej organizácie práce umožňujúcej zamestnancom účasť na vzdelávaní, zvýšenie adresnosti a prehľadnosti investovania do vzdelávania, finančná motivácia zamestnancov a odstránenie demotivácie a najmä definovanie výhod účasti zamestnancov na ďalšom vzdelávaní.
Kľúčové posolstvo 3: Inovácie vo vyučovaní a vzdelávaní
Cieľ: Vyvinúť účinné metódy vyučovania a vzdelávania sa a kontexty zohľadňujúce kontinuitu celoživotného, nie úzko špecializovaného vzdelávania sa. Memorandum apeluje na využívanie nových vzdelávacích technológií (e-learning) v rôznych systémoch vzdelávania, u starších a hendikepovaných občanov, na zmeny úlohy učiteľov a inštruktorov a požaduje prípravu a profil pedagogickej kvalifikácie oprávňujúcej na vzdelávanie v neformálnom sektore.
Kľúčové posolstvo 4: Oceňovanie vzdelávania sa
Cieľ: Významne zlepšiť spôsoby, ako sa chápe a oceňuje účasť na vzdelávaní a výsledky vzdelávania sa, najmä pri neformálnom a neinštitucionálnom vzdelávaní sa. Memorandum pokladá za nevyhnutné prijatie systémov akreditácie predchádzajúceho vzdelávania, napr. APEL (Accreditation of Prior and Experiential Learning), ktorý vyhodnocuje a uznáva aktuálne existujúce vedomosti, zručnosti a skúsenosti získané jednotlivcom počas dlhého obdobia a v rôznych súvislostiach vrátane neformálneho a inštitucionálneho vzdelávania sa. Ako nástroje na hodnotenie a uznávanie vzdelania a odbornej prípravy uvádza napr.:
ECTS (European Credit Transfer Scheme) - Európsky program transferu kreditov,
EDS (European Diploma Supplement) - Európska doložka k diplomu,
EUROPASS - uznanie praktickej prípravy pri vysokoškolskom vzdelávaní,
EVS (European Voluntary Service) - certifikát účasti na programe Európskej dobrovoľnej služby,
ECDL (European Computer Driving Licence) - Európsky počítačový vodičský preukaz.
Kľúčové posolstvo 5: Nový prístup k profesijnej orientácii a poradenstvu
Cieľ: Zabezpečiť, aby každý mal ľahký prístup ku kvalitným informáciám a radám o možnostiach vzdelávania sa v celej Európe a počas celého života. Apeluje sa na rozvoj poradenstva ako novej služby prístupnej pre všetkých. Systémy poskytujúce poradenské služby musia prejsť od prístupu založeného na ponuke k prístupu založenom na dopyte a za svoju hlavnú úlohu musia pokladať uspokojovanie potrieb a požiadaviek používateľov. Vyzdvihuje sa poradenstvo pri využívaní zdrojov internetu, kde sa vyžaduje vysoká úroveň schopností spracovať a analyzovať informácie, pomáhať používateľom orientovať sa v labyrinte informácií a najmä pomoc pri vyhľadávaní užitočných informácií zodpovedajúcich ich požiadavkám.
Kľúčové posolstvo 6: Priblíženie sa vzdelávania k domovom
Cieľ: Poskytnúť príležitosť na celoživotné vzdelávanie sa čo najbližšie k vzdelávajúcim sa v ich vlastných komunitách a v maximálnej možnej miere ich podporovať prostriedkami IKT3. Manifest požaduje umožniť účasť na celoživotnom vzdelávaní sa čo najbližšie k občanovi za podpory lokálnych a regionálnych úradov. V záujme tohto cieľa požaduje vytvorenie vzdelávacích stredísk na bežne prístupných miestach, kde sa zhromažďujú ľudia - nielen v školách, ale aj v obecných sálach, nákupných strediskách, knižniciach a múzeách, modlitebniach, parkoch a na verejných priestranstvách, železničných a autobusových staniciach, zdravotných strediskách, areáloch voľného času a v podnikových jedálňach. Ďalej požaduje:
- zmenu škôl a iných vzdelávacích pracovísk na mnohoúčelové lokálne strediská vzdelávania s pripojením na internet a prístupné ľuďom každého veku,
- vytváranie vzájomne výhodných vzdelávacích partnerstiev na regionálnej a lokálnej úrovni.
3. Vzdelávacie programy Európskej únie
Program celoživotného vzdelávania pozostáva zo štyroch sektorových podprogramov zameraných na školské vzdelávanie (Comenius), vysokoškolské vzdelávanie (Erasmus), odborné vzdelávanie a prípravu (Leonardo da Vinci) a vzdelávanie dospelých (Grundtvig), transverzálneho programu zameraného na prierezové oblasti (politika spolupráce a inovácie v celoživotnom vzdelávaní, jazyky, tvorba inovačných IKT, šírenie a využívanie výsledkov), programu na podporu výučby, výskumu a reflexie v oblasti európskej integrácie a kľúčových európskych inštitúcií a asociácií (Program Jean Monnet).
Sektorové podprogramy
PODPROGRAM COMENIUS
Venuje sa potrebám v oblasti výučby a učenia sa všetkých osôb zapojených do predškolského a školského vzdelávania až do skončenia vyššieho stredoškolského vzdelávania, ako aj inštitúciám a organizáciám, ktoré takéto vzdelávanie poskytujú alebo podporujú.
PODPROGRAM ERASMUS
Venuje sa potrebám v oblasti výučby a učenia sa všetkých osôb zapojených do formálneho vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy na terciárnom stupni nezávisle od dĺžky štúdia či kvalifikácie a vrátane doktorandského štúdia, ako aj inštitúciám a organizáciám, ktoré takéto vzdelávanie a odbornú prípravu poskytujú alebo podporujú.
PODPROGRAMLEONARDO DA VINCI
Venuje sa potrebám v oblasti výučby a učenia sa všetkých osôb zapojených do odborného vzdelávania a prípravy iného ako na terciárnom stupni, ako aj inštitúciám a organizáciám, ktoré takéto vzdelávanie a prípravu poskytujú alebo podporujú.
PODPROGRAM GRUNDTVIG
Venuje sa potrebám v oblasti výučby a učenia sa osôb zapojených do akejkoľvek formy vzdelávania dospelých, ako aj inštitúciám a organizáciám, ktoré takéto vzdelávanie poskytujú alebo podporujú.
Aké sú jeho ciele?
Špecifické ciele:
- reagovať na vzdelávacie problémy starnúceho obyvateľstva v Európe,
- pomáhať poskytovať dospelým cesty k zvyšovaniu ich vedomostí a spôsobilostí,
Operačné ciele:
- zlepšiť kvalitu a dostupnosť mobility v celej Európe pre jednotlivcov zapojených do vzdelávania dospelých a zvýšiť jej objem tak, aby sa do roku 2013 podporila mobilita najmenej 7 tisíc takýchto osôb ročne,
- zlepšiť kvalitu a zvýšiť objem spolupráce medzi organizáciami zapojenými do vzdelávania dospelých v celej Európe,
- pomáhať osobám zo zraniteľných sociálnych skupín a osobám, ktoré sa nachádzajú v zložitej sociálnej situácií, najmä starším ľuďom a tým, ktorí zanechali vzdelávanie bez dosiahnutia základnej kvalifikácie, aby mali alternatívne možnosti zapojiť sa do vzdelávania dospelých,
- uľahčiť vývoj inovačných postupov vo vzdelávaní dospelých a ich prenos, vrátane ich prenosu z jednej zúčastnenej krajiny do iných,
- podporovať rozvoj inovácií s podporou IKT v obsahu, službách, pedagogických teóriách a praxi pre celoživotné vzdelávanie,
- zlepšiť pedagogické prístupy a riadenie organizácií vzdelávania dospelých.
Kto sa môže zapojiť?
- vzdelávajúce sa osoby v rámci vzdelávania dospelých,
- inštitúcie alebo organizácie, ktoré poskytujú možnosti vzdelávania v rámci vzdelávania dospelých,
- učitelia a iní pracovníci týchto inštitúcií alebo organizácií,
- zariadenia zapojené do počiatočnej alebo ďalšej odbornej prípravy pracovníkov vzdelávania dospelých,
- združenia a zástupcovia združení, ktoré sú zapojené do vzdelávania dospelých, vrátane združení vzdelávajúcich sa osôb a učiteľov,
- subjekty, ktoré poskytujú služby profesijnej orientácie, poradenstva a poskytovania informácií vo vzťahu ku všetkým aspektom celoživotného vzdelávania,
- osoby a subjekty zodpovedné za systémy a politiky týkajúce sa všetkých aspektov vzdelávania dospelých na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni,
- výskumné strediská a subjekty, ktoré sa zaoberajú otázkami celoživotného vzdelávania,
- podniky,
- neziskové organizácie, dobrovoľné subjekty, mimovládne organizácie
inštitúcie vysokoškolského vzdelávania.
Aké typy aktivít podporuje?
Podprogram Grundtvig môže podporiť tieto akcie:
- mobilitu jednotlivcov, ktorá môže zahŕňať návštevy, asistentúry a výmeny pre účastníkov formálneho a neformálneho vzdelávania dospelých vrátane odbornej prípravy a profesijného rozvoja pracovníkov vzdelávania dospelých, najmä v súčinnosti s partnerstvami a projektmi,
- partnerstvá („Učiace sa partnerstvá Grundtvig"), ktoré sú zamerané na oblasti spoločného záujmu zúčastnených organizácií,
- multilaterálne projekty zamerané na skvalitnenie systémov vzdelávania dospelých prostredníctvom vývoja a prenosu inovácií a osvedčených postupov,
- siete odborníkov a organizácií („Tematické siete Grundtvig"), ktoré pracujú najmä na:
- rozvoji vzdelávania dospelých v disciplíne, tematickej oblasti alebo aspekte riadenia, na ktoré sa vzťahujú,
- určovaní, zlepšovaní a šírení príslušných osvedčených postupov a inovácií,
- poskytovaní obsahovej podpory pre projekty a partnerstvá, ktoré založili iní, a podpore interaktivity medzi týmito projektmi a partnerstvami,
- podpore tvorby analýzy potrieb a zabezpečenia kvality v rámci vzdelávania dospelých,
- prípravné návštevy: mobility, ktoré umožnia zástupcom z jednej inštitúcie zúčastniť sa buď na kontaktnom seminári alebo na stretnutí s potenciálnymi partnermi,
- ďalšie iniciatívy zamerané na podporu cieľov podprogramu Grundtvig („Sprievodné aktivity").
Čo patrí medzi akcie Grundtvig?
Mobilita jednotlivcov - Individuálna mobilita pre dospelých učiacich sa - od 2008
Mobilita jednotlivcov - Pedagogické skúsenosti pre budúcich alebo začínajúcich učiteľov v oblasti vzdelávania dospelých - od 2008
Mobilita jednotlivcov - Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v oblasti vzdelávania dospelých
Mobilita jednotlivcov - Prípravné návštevy pre učiace sa partnerstvá
Transverzály program
POLITIKA SPOLUPRÁCE A INOVÁCIE V CELOŽIVOTNOM VZDELÁVANÍ
Na podporu tvorby politík a koncepcií a spolupráce v oblasti celoživotného vzdelávania na európskej úrovni, predovšetkým v kontexte Lisabonského procesu a programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010", Bolonského a Kodanského procesu a na nich nadväzujúcich procesov. Na zabezpečenie adekvátnej ponuky porovnávateľných údajov, štatistík a analýz, o ktoré sa bude opierať tvorba koncepcií celoživotného vzdelávania, monitorovanie pokroku voči cieľom v celoživotnom vzdelávaní a identifikovanie oblastí, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť.
PODPORA UČENIA SA JAZYKOV
Propagovanie učenia sa jazykov a podpora jazykovej rôznorodosti v členských štátoch. Pozn.: v rámci kľúčovej aktivity pre učenie sa jazykov môžu byť podporené akcie, ktoré sú zamerané na potreby súvisiace s výučbou a učením sa, a ktoré sa týkajú oblasti spadajúcej pod viac ako jeden podprogram. Ak sa návrh projektu týka potrieb špecifickej oblasti spadajúcej len pod jeden podprogram, bude patriť pod príslušný podprogram.
TVORBA OBSAHOV S VYUŽITÍM IKT
Podpora rozvoja inovačného obsahu, služieb, pedagogických metód a postupov v celoživotnom vzdelávaní, v ktorých sa využívajú IKT.
Pozn.: v rámci kľúčovej aktivity pre učenie sa jazykov môžu byť podporené akcie, ktoré sú zamerané na potreby súvisiace s výučbou a učením sa, a ktoré sa týkajú oblasti spadajúcej pod viac ako jeden podprogram. Ak sa návrh projektu týka potrieb špecifickej oblasti spadajúcej len pod jeden podprogram, bude patriť pod príslušný podprogram.
ŠÍRENIE A VYUŽÍVANIE VÝSLEDKOV
Na zabezpečenie adekvátneho a širokého uznávania, prezentácie a realizácie výsledkov Programu celoživotného vzdelávania.
Program Jean Monnet
AKCIA JEAN MONNET
Unilaterálne a národné projekty:
- Jean Monnet katedry, centrá excelentnosti a učebné moduly
- asociácie profesorov, vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov špecializovaných na problematiku európskej integrácie,
- podpora mladých výskumných pracovníkov špecializujúcich sa na štúdium európskej integrácie,
- informačné a výskumné aktivity týkajúce sa Európskeho spoločenstva s cieľom podporiť diskusiu, reflexiu a vedomosti o procese európskej integrácie.
Multilaterálne projekty a siete (vrátane vytvorenia multilaterálnych výskumných skupín).
OPERAČNÉ GRANTY NA PODPORU ŠPECIFICKÝCH INŠTITÚCIÍ
Granty je možné prideliť na podporu prevádzkových a administratívnych nákladov nasledujúcich inštitúcií venujúcich sa niektorému z európskych cieľov:
the College of Europe
the European University Institute
the European Institute of Public Administration
the Academy of European Law
the European Agency for Development in Special Needs Education
the International Centre for European Training (CIFE).
OPERAČNÉ GRANTY NA PODPORU INÝCH EURÓPSKYCH INŠTITÚCIÍ
Granty je možné prideliť na podporu prevádzkových a administratívnych nákladov európskych inštitúcií alebo asociácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.
Záver
Celoživotné vzdelávanie sa stáva aktuálnou témou. Človeku v predproduktívnom veku ponúka širokú paletu vzdelávacích inštitúcií a odborov, z ktorých je možné si voliť. Poskytuje mu možnosť realizovať svoju prípravu na budúce povolanie aj mimo svojej domovskej krajiny a získať tak neoceniteľné skúsenosti a zručnosti. Pre človeka v produktívnom veku je prínosom v oblasti prehlbovania a zdokonaľovania svojich odborných znalostí a dosiahnutého vzdelania na jednej strane, a na strane druhej mu umožňuje si svoje vzdelanie neustále rozširovať o ďalšie oblasti poznania, a to nielen v oblasti odbornej, ale aj spoločenskej, občianskej a kultúrnej. Pre poproduktívny vek je prínosom v zmysle nestratenia sociálnej súdržnosti a zručností. Vzdelávanie sa v tomto veku zabezpečuje človeku samostatnosť, spolupatričnosť s aktívnou časťou populácie a udržuje ho v dobrej psychickej a fyzickej kondícii, poskytuje mu pocit potrebnosti pre spoločnosť. Celoživotné vzdelávanie sa orientuje na zabezpečenie mobility človeka, jeho odborných, jazykových a spoločenských zručnosti. Je dôležité a potrebné, aby sa v človeku vytvorila chuť a vôľa ďalej sa vzdelávať, aby bol ochotný investovať svoj osobný čas, námahu a v neposlednom rade aj financie. Vzdelávacie aktivity by nemali viesť iba k získaniu potrebných odborných zručností a vedomostí, ale aj k vnútornému uspokojenie, obohateniu človeka a zabezpečeniu „komfortu" človeka.
Pre úspešné aplikovanie koncepcie celoživotného vzdelávania a kľúčových posolstiev sformulovaných v Memorande o celoživotnom vzdelávaní sa je potrebná neustála a aktívna spolupráca všetkých členských štátov Európskej únie, ktorá povedie k vytvoreniu koncepcie aplikovateľnej na podmienky všetkých členských štátov. Treba si však uvedomiť, že napriek tomu, že je Európska únia štátom, združuje krajiny, ktoré sú jedinečné svojou kultúrou, tradíciami, jazykom a teda aj historickým vývojom systému vzdelávania.
Literatúra:
1. HOTÁR, V. S. a kol.: Výchova a vzdelávanie dospelých. Andragogika. Terminologický výkladový slovník. Bratislava: 2000. ISBN 80-08-02814-9
2. Kol. autorov: Všeobecný encyklopedický slovník. Bratislava: 2002
3. LÁSZLÓ, K.: Ako písať seminárnu, záverečnú a diplomovú prácu. Žilina: 2003. ISBN 80-8070-143-1
4. Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa. Brusel: 2000
5. Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva do roku 2015. Ministerstvo školstva SR
6. PÉPIN, L.: The history of European cooperation in education and training. European Commission, Directorate-General for Education and Culture: 2006
7. Závery predsedníctva Európskej rady. Lisabon: 2000
8. www.saaic.sk
kol. autorov: Všeobecný encyklopedický slovník. Bratislava: 2002
Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva do roku 2015
Kol. autorov: Výchova a vzdelávanie dospelých Andragogika. Bratislava: 2000
Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa
Závery predsedníctva Európskej rady. Lisabon: 2000
