Daň z príjmov
Daň z príjmov je povinná, zákonom určená platba, ktorú podnikatelia i iné daňové subjekty (napríklad i občania) odvádzajú v presne určenej výške a v stanovených lehotách do štátneho rozpočtu. Je to platba neúčelová, pravidelne sa opakujúca, nenávratná. Keby bolo platenie tejto dane založené na dobrovoľnosti, tak by ju platilo len niekoľko jednotlivcov, podnikateľov a štát by nezískal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu spoločenských potrieb. I pri platení dane z príjmov ide o odobratie časti súkromného majetku. Takýto zásah v právnom štáte je možný len na základe prijatej všeobecnej záväznej právnej normy, daňového zákona.
Daň z príjmov fyzických osôb patrí z hľadiska jej konštrukcie k najzložitejším daniam v celej našej daňovej sústave. Táto daň musí zohľadňovať rôznorodosť príjmov jednotlivých podnikateľov, iných fyzických osôb a súčasne i snahu štátu o minimalizáciu daňových únikov. Je to univerzálna daň, ktorej podliehajú všetky zdaniteľné príjmy za daný rok (zdaňovacie obdobie). Vypočíta sa zo základu dane, ktorý sa skladá z piatich čiastkových základov dane. Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné čiastky, ktoré rešpektujú ekonomické, zdravotné a sociálne hľadiská tých, ktorí ju platia. Sadzba dane je progresívna, pohybuje sa od 10 % do 38 %. Časť príjmov nevstupuje do ročného základu dane a tvorí samostatné základy dane, ktoré podliehajú osobitnej sadzbe dane (zrážkovej dani). Niektoré príjmy, u ktorých sa vyberá daň u zdroja zrážkou, sa však do základu dane následne zahŕňajú a zrážka dane sa mení na preddavok na daň (napríklad pri úrokoch z podnikateľských účtov).
1.2 Podnikateľ ako subjekt dane z príjmov fyzických osôb
Podnikanie je legálna forma bohatnutie, t.j. zväčšovania majetku. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť, vykonávaná vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z toho možno odvodiť, že podnikateľ je osoba, ktorá má oprávnenie vykonávať sústavne podnikateľskú alebo inú samostatne zárobkovú činnosť za účelom dosahovania zisku. Ak podnikateľ - fyzická osoba dosiahne príjmy zo svojich podnikateľských aktivít resp. iné príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu, stáva sa subjektom (daňovníkom), dane z príjmov fyzických osôb. To znamená, že je povinný priamo znášať daňové bremeno, ktoré vyvoláva platenie tejto dane.
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy z rôznych podnikateľských aktivít vymedzených v § 7, a vykonávajú ich sústavne, to znamená:
- osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách,
- osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb o živnostenskom podnikaní,
- osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov,
- osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach
- osoby - športovci, ktorí športovú činnosť, podľa svojho vyhlásenia, vykonávajú zárobkovo ako svoje povolanie a nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,
- osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť, ak nepatrí do okruhu uvedených osôb.
1.2.1 Daňoví rezidenti a daňoví nerezidenti
Podnikateľov ako daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb delíme podľa rozsahu ich daňovej povinnosti na daňových rezidentov a daňových nerezidentov.
Podnikatelia, ktorí majú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že majú neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že majú daňovú povinnosť zo všetkých svojich príjmov, ktorých zdroj je na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Títo podnikatelia platia daň z príjmov podľa pravidiel zakotvených v zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Ide o podnikateľov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo (v prípade cudzincov) majú povolenie na dlhodobý resp. trvalý pobyt.
Za daňovníkov, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky sú považovaní tí podnikatelia, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v kalendárnom roku a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Do počtu 183 dní sa započítava každý začatý deň pobytu. Títo podnikatelia majú na našom území neobmedzenú daňovú povinnosť a nazývajú sa rezidenti.
Tí podnikatelia, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú len obmedzenú daňovú povinnosť - sú to daňoví nerezidenti. Daňová povinnosť týchto podnikateľov sa obmedzuje len na príjmy, ktorých zdroj je na území Slovenskej republiky.
1.3 Predmet dane
Predmetom dane z príjmov podnikateľov - fyzických osôb sú v zásade všetky príjmy s výnimkou príjmov vylúčených z predmetu dane. Rozdelenie príjmov podľa jednotlivých druhov, ktoré sú bližšie špecifikované v §§ 6 až 10 zodpovedá potrebe rešpektovať rozdiely pri zisťovaní základu dane a pri vyberaní dane. Za príjem sa považuje peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane majetkového prírastku zisteného z majetkových priznaní. Okruh príjmov, ktoré tvoria predmet dane z príjmov fyzických osôb je vymedzený v § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Predmetom dane z príjmov sú:
- príjmy zo závislej činnosti a funkčné pôžitky,
- príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
- príjmy z kapitálového majetku,
- príjmy z prenájmu,
- ostatné príjmy.
1.3.1 Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
Predmetom dane nie sú podľa § 3 ods. 4 napríklad príjmy získané formou úveru alebo pôžičky.
Ak podnikateľ získa od banky úver, ktorý mu poukáže na jeho podnikateľský účet, tieto príjmy nie sú predmetom dane z príjmu fyzických osôb, pretože nepredstavujú príjmy z podnikania - podnikateľ bude povinný tieto peňažné prostriedky splatiť banke spolu s úrokom.
Predmetom dane nie sú ani príjmy vymedzené zvlášť pre niektorý druh príjmov, ktorý tvorí čiastkový základ dane, napr. cestovné náhrady do výšky limitu, pracovné oblečenie.
1.3.2 Príjmy oslobodené od dane
Ide o príjmy, ktoré podnikateľ nezahrňuje do základu dane a z ktorých neplatí daň. To ale na druhej strane znamená, že si podnikateľ nemôže vo vzťahu k týmto oslobodeným príjmom uplatniť ani výdavky, ktoré by mu znížili základ dane, resp. nemôže vykázať z tejto aktivity stratu, ktorú by mohol využiť na znižovanie základu dane (zisku) v budúcich obdobiach.
1.4 Základ dane
Aby sa predmet dane mohol stať základňou pre vymeranie dane, je potrebné ho presne vymedziť a kvantifikovať. Základ dane vyjadruje, z čoho konkrétne sa daň vyrubí, z akej výšky príjmov sa bude daň platiť. Preto musí byť vyjadrený v merateľných jednotkách - pri daní z príjmov je to hodnotové vyjadrenie, teda v Sk.
Základom dane je suma, o ktorú zdaniteľné príjmy podnikateľa v kalendárnom roku presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie.
Ak má podnikateľ v danom roku dva alebo viac druhov príjmov, základ dane zistí ako súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov.
Ak na základe údajov z účtovníctva alebo inej evidencie stanovenej daňovým zákonom výdavky presiahnu príjmy, rozdiel je stratou (daňovou stratou). O vyčíslenú daňovú stratu si podnikateľ zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov. Daňovú stratu môže podnikateľ vykázať len z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu. Z príjmov z kapitálového majetku a z ostatných príjmov podnikateľ nemôže vykázať daňovú stratu.
Do základu dane z príjmov fyzických osôb si podnikateľ nezahŕňa príjmy, ktoré:
- nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb ,(úvery)
- sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb,
- sú zdanené osobitnou sadzbou dane u zdroja príjmu (úroky)
1.4.1 Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti funkčných pôžitkov
Príjmy zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov:
- zákonné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec
- príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec
= Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti
a funkčných pôžitkov
1.4.2 Čiastkový základ dane z príjmov z podnikani a inej samostatnej zárobkovej činnosti
Príjmami z podnikania sú:
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
- príjmy zo živnosti,
- príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia,
- podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú:
- príjmy z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom podnikateľ účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie,
- úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používaní v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania,
- príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku,
- výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.
Čiastkovým základom dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti je suma, o ktorú úhrn príjmov presahuje výdavky na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Výdavky si môže podnikateľ uplatniť dvojakým spôsobom a to:
- v skutočnej preukázanej výške,
- stanoveným percentom z príjmov.
Daňový zákon stanovil percento výdavkov nasledovne:
- z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva 60 %,
- z príjmov z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady 35 %,
- z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia a z príjmov z nezávislého povolania znalcov, tlmočníkov 25 %.
1.4.3 Čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku
Príjmami z kapitálového majetku sú:
- úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti, podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a pod.,
- úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, na vkladovom a bežnom účte,
- úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek,
- podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní,
- výnosy zo zmeniek,
- príjmy z prevodu predkupného práva na cenné papiere a iné.
1.4.4 Čiastkový základ dane z príjmov z prenájmu
Príjmami z prenájmu sú:
- príjmy z prenájmu nehnuteľných vecí a bytov alebo ich častí,
- príjmy, z prenájmu hnuteľných vecí.
Čiastkový základ dane z príjmov z prenájmu sa vypočíta nasledovne:
Príjmy z prenájmu
-Preukazateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov
=Čiastkový základ dane
alebo
Príjmy z prenájmu
-Stanovené paušálne percento (25%)
=Čiastkový základ dane
1.4.5 Čiastkový základ dane z ostatných príjmov
Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku sú najmä:
- príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorázové príjmy,
- príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
- príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (ktorá nie je vykonávaná v rámci podnikania samostatne hospodáriacim roľníkom),
- príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vrátane cenných papierov,
- podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb a pod.,
- rozdiel z vyššieho ocenenia nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, ktorý vyplýva z rozdielu medzi reprodukčnou obstarávacou cenou a jeho obstarávacou cenou.
1.5 Zníženie základu dane z príjmov fyzických osôb
Zníženie základu dane znamená jeho úpravu o taxatívne stanovené:
-nezdaniteľné časti,
-odpočítateľné položky.
|
Základ dane |
|
Nezdaniteľné časti základu dane |
|
Odpočitateľné položky od základu dane |
|
na podnikateľa |
|
Na vyživované osoby |
|
ostatné |
|
Na reklamu |
|
Daňová strata |
1.6 Výpočet dane z príjmov fyzických osôb
Základ dane znížený o zdaniteľné časti a odpočítateľné položky od základu dane predstavuje upravený základ dane alebo základ dane po znížení. Z neho sa určí výška dane prostredníctvom sadzby dane z príjmov fyzických osôb.
Celková schéma zdanenia podnikateľov:
|
Príjmy z podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti |
|
Preukázateľne vynaložené výdavky na dosiah.,zabezp. a udržanie príjmov |
|
ČZD z príjmov podnikateľskej a inej samost. zárobkovej činnosti |
|
ČZD z príjmov z kapitálového majetku |
|
ČZD z príjmov z prenájmu |
|
ČZD z ostatných príjmov |
|
Uplatnenie daňovej straty |
|
kladný súčet ČZD |
|
záporný súčet ČZD (strata) |
|
ČZD z príjmov zo závislej činnosti |
|
ČZD z príjmov zo závislej činnosti |
|
Základ dane |
|
Základ dane |
- nezdaniteľné časti ZD - nezdaniteľné časti ZD
|
Upravený základ dane |
|
Upravený základ dane |
|
Daň |
|
Daň |
- odpočítateľné položky od ZD -odpočítateľné položky od ZD
Úľava na dani Úľava na dani
Daňová povinnosť Daňová povinnosť
Preddavky Preddavky
|
Daň k úhrade |
|
Daň k úhrade |
1.7 Účtovníctvo ako preukazný prostriedok daňovo
uznateľných výdavkov
Účtovníctvo zisťuje, meria a zachytáva celý priebeh jednotlivých podnikateľských činností a ich ekonomické výsledky. Tieto informácie sa vyznačujú vysokou presnosťou, objektívnosťou a komplexnosťou. Informácie, ktoré poskytuje účtovníctvo sa týkajú:
- stavu, prírastkov a úbytkov majetku podnikateľa, t. j. obrazu o množstve, využití a výnosnosti vloženého majetku,
- príjmov z podnikateľskej činnosti a výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie,
- výsledkov dosiahnutých za určité obdobie - zisku alebo straty.
Záver
Daň je možné chápať ako všeobecnú formu prispievania podnikateľov a občanov na úhradu výdavkov, ktoré sú spojené s existenciou štátu. Význam daní a ich množstvo sa postupne mení v súvislosti s postavením a funkciami štátu. V podmienkach trhovej ekonomiky predstavujú dane rozhodujúcu časť príjmov štátneho rozpočtu a zároveň sú nástrojom na ovplyvňovanie aktivít podnikateľských subjektov.


