Blok na pokutu je titulom pre výkon exekúcie
V rozhodovacej praxi súdov nie je jednotný názor na právnu otázku, či blok na pokutu nezaplatenú na mieste je alebo nie je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia - exekúcie v zmysle ustanovení § 251 až § 271 O.s.p. v spojení s ustanovením § 274 písm. f)O.s.p. I. Okresný súd V.K. v konaní vedenom pod sp.zn. E 377/99 návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. Dospel k záveru, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste nie je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 251 a § 274 O.s.p., lebo neobsahuje materiálne náležitosti vykonateľnosti. Krajský súd v B.B. na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenia § 251 až § 271, § 274 písm. h) O.s.p. a na ustanovenia § 2 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 písm. a), § 51, § 52 písm. b), § 84, § 85 ods. 3 a § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) a na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste spĺňa materiálne a formálne náležitosti rozhodnutia, preto je aj spôsobilým titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia. II. Krajský súd v B.B. však v inej právnej veci (Okresného súdu. B.B., sp.zn. E 534/99) rovnaké uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil po tom, čo sa stotožnil s jeho právnym názorom, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste nie je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia, lebo zo skutočnosti, že obvinený z priestupku nezaplatil pokutu na mieste ani v lehote uvedenej v bloku (15 dní), treba vyvodiť, že nie je ochotný pokutu zaplatiť vôbec, a tým nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov uvedených v ustanovení § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. V takomto prípade má byť zrejme priestupok prejednaný v zmysle ustanovenia § 51 a nasl. zákona č. 72/1990 Zb. Na základe rozdielnych právoplatných rozhodnutí súdov, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na podnet Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, podľa príslušného ustanovenia zákona č.335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, navrhol občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby zaujalo stanovisko k zjednoteniu výkladu ustanovení § 251 až § 271 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 274 písm. f) a h) O.s.p., resp. ustanovením § 41 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z.Pred zaujatím stanoviska si predseda občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyžiadal vyjadrenie k výkladu dotknutých ustanovení od jednotlivých pripomienkových miest a zistil, že ich vyjadrenia smerujú buď k záveru uvedenému v rozhodnutí odvolacieho súdu na druhom mieste (napr. krajské súdy v Košiciach, v Bratislave, v Nitre, v Trenčíne, SAV - Ústav štátu a práva a Právnická fakulta Univerzity Komenského), alebo sú opačného názoru, a to, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste treba považovať za exekučný titul (krajské súdy v Prešove, v Banskej Bystrici, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru ap.).Vzhľadom na túto nejednotnosť v rozhodovacej činnosti nižších súdov, na zjednotenie výkladu dotknutých ustanovení občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo na základe nasledujúcich úvah už uvedené stanovisko : Podľa ustanovenia § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu [zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok)]. Uvedené ustanovenie sa použije nielen na výkon rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní, ale i na výkon ďalších titulov, uvedených v ustanovení § 274 O.s.p., resp. § 41 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 274 písm. f) O.s.p., resp. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku sú titulom, podľa ktorého možno nariadiť súdny výkon rozhodnutia (exekúciu), vykonateľné rozhodnutia orgánov štátnej správy a územnej samosprávy včítane platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) [ďalej len Správny poriadok], ale ani iný predpis nám nedávajú definíciu, čo treba rozumieť pod správnym rozhodnutím rozhodnutím orgánov štátnej správy alebo samosprávy). Teória a prax správneho práva rovnako však vychádza zo záveru, že správnym rozhodnutím (alebo správnym aktom) je správny úkon (rozhodnutie, akt), ktorým správny orgán v konkrétnom prípade rieši právne pomery menovite určených osôb (účastníkov konania). Pri prejednávaní priestupkov sa postupuje podľa zákona č.372/1990 Zb., a to podľa jeho časti tretej, označenej ako Konanie o priestupkoch, ktorá už vo svojom prvom ustanovení zdôrazňuje zásadu, že len keď nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 51), teda Správny poriadok. Blokové konanie, ktoré je v zákone č. 372/1990 Zb. upravené v ustanoveniach § 84 až § 86, je osobitným druhom konania o priestupkoch a spolu s rozkazným konaním (§ 87) predstavuje skrátený spôsob vybavovania priestupkov ako správnych deliktov. V blokovom konaní možno priestupok prejednať uložením pokuty, ak sú splnené podmienky uvedené v § 84 ods. 1, ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb., a to že priestupok je spoľahlivo zistený (predpokladom by malo byť spoľahlivé skutkové zistenie z objektívneho subjektívneho hľadiska, ako aj náležité právne posúdenie protiprávneho konania, nestačí dohováranie (dohováranie nemožno stotožňovať so sankciou ústneho pokarhania; nemá teda ani procesné dôsledky),obvinený z priestupku je ochotný uloženú blokovú pokutu zaplatiť (musí tu teda existovať jednak prejav vôle správneho orgánu alebo poverenej osoby, ktorá blokovú pokutu ukladá, jednak súhlasný prejav vôle občana zaplatiť uloženú blokovú a negatívna podmienka, že v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh. Ochota občana zaplatiť blokovú pokutu je teda len jednou z uvedených právnych podmienok na začatie blokového konania. Týmto súhlasom páchateľa priestupku sa líši blokové konanie od druhej formy skráteného priestupkového konania, a to rozkazného. Zákon č. 372/1990 Zb. však nepodmieňuje začatie blokového konania požiadavkou zaplatiť blokovú pokutu priamo na mieste osobe, ktorá v mene príslušného správneho orgánu blokovú pokutu za priestupok v blokovom konaní ukladá (porovnaj slová v § 85 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste . Je na občanovi, aby prejavil vôľu zaplatiť (nezaplatiť) blokovú pokutu a aby zvážil vlastnú možnosť zaplatiť pokutu na mieste. Ak jeho úvaha vyústi do záveru, že je ochotný uloženú pokutu zaplatiť, ale ju nemôže zaplatiť na mieste, lebo nemá napr. dostatok finančných prostriedkov, podlieha zákonnému režimu § 85 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. v tom zmysle, že je povinný potvrdiť prevzatie bloku (od pokutujúceho) na pokutu na mieste nezaplatenú. V tomto prípade sa teda blokové konanie riadne začalo a o priestupku sa aj riadne rozhodlo. Individuálny správny akt je platný, ak ho vydal kompetentný správny orgán. Je vydaný, len čo správny orgán prejavil vôľu navonok voči adresátovi(adresátom) tohto aktu. Akt je platný od momentu jeho vydania a počas svojej existencie. Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v pôsobnosti ktorých je prejednávanie priestupku a osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené zákonom č. 372/1990 Zb. alebo iným zákonom (§ 84 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.). Bloky na ukladanie pokút (pokutové bloky) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky (§ 85 ods. 1 citovaného zákona). Ide teda o správne rozhodnutie (rozhodnutie orgánu štátnej správy alebo samosprávy), majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu. O obsahových náležitostiach rozhodnutí vydaných v blokovom konaní zákon č. 372/1990 Zb. uvádza, že na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená (§ 85 ods. 4 in fine zákona č. 372/1990 Zb.). Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí (§ 85 ods. 3 citovaného zákona). Citované zákonné ustanovenia teda zahŕňajú povinný (esenciálny) obsah rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. Tieto ustanovenia sa považujú za osobitné, a to ako vo vzťahu k ustanoveniu § 47 Správneho poriadku, tak i k ustanoveniu § 77 zákona č.372/1990 Zb., ktoré majú prednosť pred ustanoveniami všeobecnými, pri prejednávaní priestupkov v skrátenom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z ustanovení § 85 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb., aby sa považovalo za rozhodnutie príslušného správneho (samosprávneho) orgánu. Právoplatnosť individuálneho správneho aktu súvisí, rovnako ako platnosť, s jeho časovou pôsobnosťou. Znamená nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť aktu riadnymi opravnými prostriedkami. Z procesnoprávneho hľadiska právoplatnosť znamená, že individuálny správny akt je konečný výsledok rozhodovania správneho orgánu. Ak zákon pripúšťa odvolanie, nadobúda takéto rozhodnutie právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na odvolanie. Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní však zákon č. 372/1990 Zb. odvolanie nepripúšťa (§ 84 ods. 2). V takýchto prípadoch nadobúda rozhodnutie právoplatnosť jeho oznámením adresátovi (ústnym oznámením, doručením písomného rozhodnutia). Rozhodnutie o uložení blokovej pokuty je oznámené vydaním bloku na pokutu na mieste nezaplatenú, čo potvrdzuje pokutovaný páchateľ priestupku svojím podpisom. Procesné aspekty právoplatnosti sa často označujú aj ako formálna právoplatnosť. Materiálna právoplatnosť vyjadruje hmotnoprávne dôsledky právoplatnosti. Spočíva v tom, že individuálny správny akt nemožno zmeniť alebo zrušiť, s výnimkou zákonom ustanovených prípadov. Ak pokutujúci správny orgán v jednej a tej istej priestupkovej veci už raz rozhodol, utvára sa tak prekážka veci právoplatne ukončenej (rei iudicatae). To znamená, že s výnimkou zákonom ustanovených prípadov nemožno vo veci, v ktorej sa rozhodlo, rozhodnúť znovu. Právoplatný individuálny správny akt možno zmeniť (zrušiť) len z dôvodov nezákonnosti. Právoplatný individuálny správny akt môže zrušiť tiež ústavný súd, po splnení podmienok ustanovených v článku 127 Ústavy Slovenskej republiky (ústavná sťažnosť) v spojení s § 49 až 58 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Predpokladom vynútiteľnosti individuálneho správneho aktu je predovšetkým účinnosť individuálneho správneho aktu (teda spôsobilosť vyvolať zamýšľané právne účinky - táto vlastnosť vyjadruje teda viac než len existenciu aktu a moment platnosti a moment účinnosti sa nemusia časovo zhodovať) a ďalej márne uplynutie lehoty na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. V prípade ochoty páchateľa priestupku zaplatiť blokovú pokutu splýva moment platnosti, právoplatnosti a vykonateľnosti; účinnosť individuálneho správneho aktu tu zaniká zaplatením blokovej pokuty. V prípade nemožnosti páchateľa priestupku zaplatiť pokutu na mieste splýva len okamih platnosti a právoplatnosti; rozhodnutie je vykonateľné až márnym uplynutím lehoty určenej vo vydanom bloku na pokutu na mieste nezaplatenú; z toho však nemožno konštatovať, že sa o priestupku nerozhodlo a že sa nemožno jeho realizácii domáhať v exekučnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie o uložení blokovej pokuty je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúciu) pre jej reálne vymoženie za predpokladu, že bude obsahovať náležitosti uvedené v § 85 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb.
