AUDIT MARKETINGOVEJ ORIENTÁCIE
q Podnik nakupuje tovar bez znalostí požiadaviek trhu a jednoducho hľadá niekoho, kto by si ich chcel kúpiť.
q Úsilie marketingu je zamerané na zisťovanie potrieb. Podnik nevenuje prílišnú pozornosť zmenám na trhu.
q Podnik si uvedomuje potrebu riešiť problémy zákazníkov a uspokojuje ich potreby dynamickým spôsobom. Plne si uvedomuje potreby trhu a zaoberá sa nimi s predstihom a s dlhodobou perspektívou.
1. Je popis poslania podniku v súlade s podstatou podnikania marketingovo orientovaným spôsobom alebo orientáciou na zákazníka?
q Vrcholový manažment popisuje podnikanie spôsobom, ktorý sa sústreďuje na tovar alebo technológie.
q Podnikanie sa sústreďuje na segmenty trhov, ale tie sú neurčité.
q Podnikanie sa sústreďuje na presne definované segmenty trhu a presne definovaný súbor potrieb cieľového segmentu.
2. Je marketing zastúpený na úrovni vedenia podniku alebo je jeho funkcia sústredená iba na nižších úrovniach manažmentu?
q Marketing je chápaný ako odbyt a pôsobí len na nižšej úrovni riadenia.
q Marketing pôsobí v širokom spektre činností, ovplyvňuje rôzne oddelenia ale nie je zastúpený na vrcholovej úrovni riadenia.
q Marketing je považovaný za životne dôležitú činnosť na dosiahnutie úspechu a je pevnou súčasťou vrcholovej úrovne riadenia.
3. Má plánovanie marketingu dôležité miesto v celkovom firemnom plánovacom mechanizme podnikania?
q Podnik nepripravuje marketingové plány. Plánuje iba podnikateľské plány, ktoré sú založené hlavne na finančných kalkuláciách.
q Podnikateľské plány zahŕňajú určité marketingové podklady.
q Marketingové plány sú základom, z ktorého podnik vychádza v celom plánovacom mechanizme.
4. Pozná manažment podniku podrobnosti o konkurenčných silách, ktoré by mohli ovplyvniť účinnosť marketingu?
q Podnik si uvedomuje iba existenciu konkurentov v obore, ktorí ponúkajú rovnaký tovar pod inou značkou.
q Podnik pozná všetky podrobnosti o konkurentoch v obore, aj o tých, ktorí ponúkajú substitúty. (Substitučná konkurencia).
q Pracovníci marketingu vo firme dokonale poznajú celú konkurenčnú scénu, vrátane silných a slabých stránok všetkých typov konkurencie a potencionálnych konkurentov, ktorí sa chystajú vstúpiť do oboru. Podnik "drží prst" na tepne konkurencie.
5. Ponúka podnik tovary alebo sa snaží riešiť problémy zákazníkov?
q Podnik neustále pracuje na obchode alebo odbyte, bez ohľadu na to, kto ich kupuje a prečo ich kupuje.
q Zamestnanci podniku sa snažia reagovať na potreby trhu a ponúkať tovar a služby, ktoré uspokojujú tieto potreby.
q Filozofiou podniku je porozumieť problémom zákazníka a ponúknuť mu riešenie týchto problémov. Pracovníci marketingu v skutočnosti o svojich zákazníkoch vedia viac, ako vedia zákazníci samy o sebe.
6. Vypracováva manažment štúdie trhu a marketingu?
q Podnik takéto štúdie nikdy nevypracováva.
q Prieskum trhu sa čas od času realizuje, ale bez jasne stanovených cieľov.
q Podnik sa snaží sústavne pochopiť dynamiku trhov. Sústavne a dynamicky o nich zhromažďuje informácie.
7. Snaží sa manažment marketingu integrovať svoju činnosť s ostatnými oblasťami pôsobenia, napríklad s výskumom a vývojom, nákupom tovaru, ekonomickým úsekom a podobne?
q Zriedka alebo vôbec.
q Niekedy. Obvykle sa snaží navodiť spoluprácu vtedy, keď je potrebné vyriešiť nedorozumenia alebo hroziace konflikty.
q Podnik si význam integrácie plne uvedomuje a vždy ju presadzuje. Integrácia činností je súčasťou systému zdieľaných hodnôt v podniku.
8. Snaží sa manažment marketingu merať efektívnosť nákladov vynaložených na rôzne položky marketingu?
q Zriedka a nedôsledne.
q Občas.
q Pravidelne.
9. Ako účinne manažment predvída udalosti a ako reaguje na zmeny na trhu?
q Manažment zriedka kedy reaguje na očakávané udalosti a nerieši očakávané krízy.
q Manažment sa snaží predvídať udalosti, ale často sa mýli.
q Manažment strávi dosť času tvorbou vízií budúcnosti a pokúša sa odhadmi budúcich udalostí overovať v diskusiách s odborníkmi v tejto oblasti.
AUDIT MARKETINGOVÉHO MIXU
1. Je marketingový mix pochopený a využívaný pracovníkmi marketingu?
q Nie.
q Je pochopený, ale v praxi nie je využívaný.
q Áno. Je pochopený a využívaný. Sú na ňom založené marketingové plány.
2. Pokúša sa marketingové oddelenie kvantifikovať úroveň nákladov, ktoré budú vynaložené na jednotlivé komponenty marketingového mixu?
q Nie.
q Áno, ale nejasným spôsobom.
q Na každú zložku marketingového mixu sú vyčlenené zdroje, ktorých relatívna účinnosť je dôkladne strážená.
3. Chápe marketingové oddelenie pružnosť rôznych komponentov marketingového mixu?
q Nie.
q Je snaha sledovať pružnosť až potom, ako boli spotrebované peniaze.
q Časť rozpočtu na výskum je vyčlenená na zisťovanie pružnosti komponentov marketingového mixu predtým, ako sú vynaložené peniaze.
4. Kedy realizuje marketingový útvar kontrolu svojho marketingového mixu?
q Nikdy.
q Ak vzniknú veľké problémy v marketingu.
q Priebežne a hlavne v dobe tvorby plánov marketingu.
5. Podnikne podnik potrebné opatrenia k zostaveniu optimálneho marketingového mixu, keď plánuje uvedenie nových tovarov na trh?
q Nie.
q Sú skúmané rôzne marketingové mixy.
q Sú realizované dôkladné analýzy a hľadá sa najúčinnejší a najekonomickejší marketingový mix.
6. Snaží sa podnik analyzovať marketingový mix konkurencie?
q Zriedka.
q Áno, ale len vtedy, ak má k tomu vhodné vstupy.
q Áno, znalosti o marketingovom mixe konkurencie považujeme vo firme za najhodnotnejšie vedomosti. Na štúdium marketingového mixu konkurencie vyčleňujeme potrebné zdroje.
7. Prispôsobuje podnik svoj marketingový mix požiadavkám jednotlivých segmentov trhu, alebo špecifickým zákazníkom?
q Nie, používa sa stále rovnaký.
q Áno, prispôsobujeme jednu zo zložiek marketingového mixu, t.j. účtujeme rozdielne ceny na jednotlivých segmentoch trhu.
q Celý marketingový mix je podrobne revidovaný a každý segment trhu má svoj vlastný marketingový mix.
8. Vediete "kroniku" zmien marketingového mixu produktu?
q Nie.
q Kroniku si nevedieme, ale snažíme sa spomenúť si, ako sa marketingový mix menil.
q Áno. Každý manažér produktu a značky je poverený vedením systematických záznamov o zmenách marketingového mixu.
9. Chápu ostatné útvary koncepciu marketingového mixu a sú prizvané k spolupráci pri jeho tvorbe?
q Nie.
q Áno. Vysvetlíme im naše rozhodnutie, ktoré sa ich týka.
q Došli sme k záveru, že marketingová stratégia musí byť integrovaná s ostatnými činnosťami. Preto sa snažíme s ostatnými útvarmi viesť čo najširší dialóg.
10. Pokiaľ sa radíte s vonkajšími dodávateľmi (napríklad s agentúrou realizujúcou prieskum trhu alebo reklamnou agentúrou), poskytuje im vaša podnik podrobné plány marketingového mixu?
q Nie.
q Vysvetlíme im naše predstavy marketingového mixu, ale očakávame, že nám povedia, aký by mal byť správny marketingový mix.
q Poskytneme im všetky podrobné informácie, ktoré sa týkajú našich predstáv o tejto problematike. Zoznámime ich s jednotlivými realizovanými etapami tvorby marketingového plánu až do okamžiku, keď sme ich prizvali k spolupráci.
AUDIT ZHROMAŽĎOVANIA VSTUPOV
1. Realizuje marketingové oddelenie zhromažďovanie vstupných údajov predpísaným spôsobom?
q Realizujeme prieskum trhu len pred uvedením nových tovarov na trh a len vtedy, ak si to môžeme dovoliť.
q Výskum trhu realizujeme čas od času, aby sme sa presvedčili, že ideme správnou cestou.
q Výskum trhu realizujeme v každej etape životného cyklu tovarov a služieb (zavedenie, rast, zrelosť, útlm). Realizujeme výskum vždy, keď zaznamenáme zmeny na trhu.
2. Aké sú hlavné dôvody podniku pre realizovanie výskumu?
q Či je zákazník spokojný s naším tovarom. Ak nie je, tak prečo?
q Spoločne sa snažíme lepšie pochopiť naše vzťahy so zákazníkmi.
q Sústavne doplňujeme naše znalosti o požiadavkách a snažíme sa určiť tie najpodstatnejšie. Toto je hlavný dôvod pre naše aktivity pri zhromažďovaní vstupných údajov.
3. Koľko finančných prostriedkov je vyčlenených na marketingový výskum?
q Čo najmenej. Celú záležitosť považujeme za luxus. Pred uvedením nového sortimentu na trh na výskum vyčleníme určité percento predpokladaných výnosov z predaja.
q Každý rok na výskum vyčleňujeme určité percento z plánovaného obchodného obratu.
q Toľko, koľko je treba, aby sme získali prehľad o skutočnej situácii na trhu.
4. Kto je zodpovedný za riadenie zhromažďovania vstupných údajov?
q Osobne manažér predaja alebo oddelenie marketingového výskumu.
q Manažér daného produktu alebo značky, alebo vedúci obchodného oddelenia.
q "Spravodajstvo" je považované za hlavný zdroj úspechu. Preto sa vrcholový manažment marketingu cíti zodpovedný za spracovanie politiky získavania potrebných vstupných údajov a za početnosť organizovaných akcií.
5. Sleduje podnik prínosy pochádzajúce zo zhromažďovania vstupných údajov?
q Pretože utrácame tak málo, nepovažujeme za nutné sledovať výsledky.
q Iba keď projekt vyžaduje vynaloženie väčších nákladov.
q Máme zavedené pravidlo, že pri každom programe výskumu trhu alebo marketingovom výskume analyzujeme výnosy a porovnávame ich s celoštátnym priemerom.
6. Kto vo firme zodpovedá za zhromažďovanie vstupných údajov?
q Všetky výskumy zaisťujú externí dodávatelia, keď ich o to požiadame.
q Väčšinu prác realizuje marketingový útvar na ústredí. Radí nám, čo máme skúmať a kedy.
q Všetci naši zamestnanci, vrátane predávajúceho personálu, sú zodpovední za sústavné zhromažďovanie spravodajských informácií o trhu. K tejto problematike organizujeme pravidelné školenia.
7. Sú pracovníci podniku motivovaní k tomu, aby získavali spravodajské informácie?
q Nie. Považujeme to za náplň ich práce.
q Áno. Pokiaľ získajú využiteľné informácie, vyjadríme im za ne naše poďakovanie.
q Jednou z otázok, ktorú kladieme ľuďom pri hodnotiacich stretnutiach, je, aké množstvo informácií zhromaždili a poskytli a ako často ich poskytujú. To sa premieta do ich celkového hodnotenia.
8. Má útvar marketingu spracovaný systém sledovania prostriedkov hromadného zdieľania správ z hľadiska zverejňovaných informácií o trhu, zákazníkoch a konkurencii?
q Nie. Raz sme sa o to pokúsili a neprinieslo to výsledky.
q My si platíme výstrižkovú novinovú službu. Dostávame od nich veľké množstvo výstrižkov, týkajúcich sa nášho odboru podnikania. Nikto ich však systematicky nesleduje.
q Školíme našich zamestnancov v tom smere, aby "mali oči a uši otvorené" a vždy zbierali informácie. Máme tiež spracovaný systém zhromažďovania a analýzy tohto typu vstupných informácií.
9. Udržuje podnik databanku údajov o svojich konkurentoch ako súčasť súboru vstupných informácií?
q Nie. O svojich konkurentoch vieme všetko, čo potrebujeme vedieť.
q O každom našom konkurentovi máme zavedenú zložku. Zložka obsahuje ich výročné správy a kópie ich publikovaných písomných materiálov.
q O každom našom konkurentovi máme zavedenú a udržiavanú zložku s podrobnými informáciami. Snažíme sa o konkurencii a ich metódach dozvedieť toľko, čo oni sami vedia o sebe. Máme malé oddelenie, ktoré sa týmito otázkami zaoberá. Vyspovedáme každého manažéra konkurencie, ktorý nás navštívi.
10. Ako sú zložky zhromažďovania vstupných informácií podniku integrované s ostatnými zložkami marketingu?
q Naši pracovníci marketingového výskumu rozhodujú o tom, čo je treba skúmať a kedy.
q Pracovníci marketingového výskumu dostávajú inštrukcie od manažmentu marketingu.
q Pracovníci marketingového výskumu sú považovaní za súčasť marketingového tímu. Vo firme prebieha neustála diskusia týkajúca sa potrebných vstupov a ich množstva.
AUDIT MANAŽMENTU TOVARU A SLUŽIEB
1. Skladá podnik sortiment ako reakciu na zistené potreby?
q Väčšina sortimentu je nakupovaná marketingovým oddelením. Hneď, ako je sortiment zložený, je odbytové oddelenie požiadané, aby sa postaralo o predaj.
q Podnik sa snaží reagovať na priania alebo sťažnosti zákazníka a na ich podnet vyvíja doplnkové služby.
q Marketingové oddelenie sa snaží zisťovať potreby a na základe zistených potrieb vytvára sortiment tovarov a pridáva služby, ktoré majú tieto potreby uspokojiť.
2. Má podnik sformulovanú stratégiu predaja?
q Nemá. Tovar a služby sú objednávané podľa ponuky a len v obmedzenej miere je tento proces ovplyvňovaný poslaním podniku a stanovenými cieľmi podniku.
q Má. Ciele podniku sú v súlade so stratégiou predaja.
q Podnik si vždy overuje, či stratégia predaja je v dynamickom súlade s cieľmi podniku.
3. Snažia sa pracovníci marketingu vtisnúť podniku nejaké charakteristické rysy a budovať hodnotu značky?
q Iba keď je tovar uvádzaný na trh.
q Áno, ale iba vtedy, keď tovar začína vyzerať zastaralo.
q Manažment sústavne sleduje možnosti dopĺňania sortimentu a jeho predajnosť a sleduje ponuku dodávateľov.
4. Preosieva a filtruje podnik nové nápady na služby systematickým spôsobom?
q Nie. Nové nápady na služby sú vyhľadávané len vtedy, ak dochádza k poklesu predaja.
q Áno. Čas od času sa objavuje snaha o využitie nových nápadov.
q Je spracovaný a pravidelne sa využíva systém hodnotenia nových nápadov.
5. Má podnik vyvážené portfólio tovarov?
q Nie. Portfólio tovarov je nevyvážené (sezónne výkyvy, regionálne nedostatky).
q Škála produktov je vyvážená, ale u väčšiny produktov sa prejavujú charakteristiky "dojnej kravy". V obzore nie je žiadna "hviezda".
q Portfólio je vyvážené - tvorí ju zmes dobre zavedeného sortimentu a novo zavádzaného sortimentu.
6. Poskytuje manažment diferencovanú marketingovú podporu tovaru podľa toho, v akej fáze životného cyklu sa nachádzajú?
q Nie. Marketingová podpora tvorí konštantné percento z obratu.
q Novší sortiment má väčšiu marketingovú podporu ako starší.
q Manažment si uvedomuje, že marketingový rozpočet sa musí vzťahovať priamo ku každému sortimentu a musí byť dynamický.
7. Je sledovaná návratnosť každej investície do marketingovej podpory tovaru?
q Nie. Takéto analýzy nerealizujeme.
q Výpočet návratnosti investícií sa realizuje pravidelne. Nezastavujeme objednávky, pokiaľ sa nám nevrátia vložené investície.
q Analýza návratnosti investícií tvorí neoddeliteľnú súčasť obchodu od uvedenia tovaru a služieb na trh až po stiahnutie z trhu.
8. Je pridaná hodnota považovaná za súčasť zhodnocovania sortimentu?
q Nie. Manažment nepovažuje pridanú hodnotu za významnú súčasť marketingového mixu.
q Pridaná hodnota je považovaná za dôležitú, ale nie je súčasťou procesu "filtrácie alebo preosievania" sortimentu.
q Pridaná hodnota je považovaná za najdôležitejšiu súčasť pri výbere sortimentu a jeho skladbe.
9. Sú vyčleňované prostriedky na rozvoj a podporu obchodných značiek?
q Podnik sa domnieva, že pridelenie značky produktu samo o sebe zaručuje odlíšenie.
q Na marketingovú komunikáciu, propagáciu, všeobecnú známosť a obľubu značkového produktu sú vyčleňované doplnkové zdroje.
q Pracovníci marketingu si uvedomujú, že peniaze spotrebované za propagáciu značky tovaru predstavujú investíciu, ktorá posilňuje pozíciu obchodného reťazca na trhu.
10. Má podnik spracovanú stratégiu sťahovania starých ponúk predaja?
q Nie. Tovary sú v sortimente udržiavané bez ohľadu na ich vplyv na zbytok portfólia a relevantné náklady.
q Tovar je z času na čas z trhu stiahnutý, ale nerealizuje sa to systematickým spôsobom.
q Je spracovaný postup sledovania úspešnosti tovaru a je využívaná stratégia sťahovania tovaru z trhu.
AUDIT CENOVEJ POLITIKY
1. Má podnik spracovanú zdravú politiku cenovej tvorby?
q Cena vychádza z ceny dodávateľa a pripočítaného zisku.
q Cena vychádza z konkurenčnej cenovej politiky.
q Cenová politika je súčasťou celkovej marketingovej a firemnej stratégie.
2. Berie podnik do úvahy zákazníka a jeho potreby, keď stanovuje cenu?
q Nie. Cena vychádza len zo systému nákladov.
q Existuje snaha zistiť, akú cenu je zákazník ochotný zaplatiť.
q Realizuje sa úplná analýza "oceňovania užitočnosti" pre zákazníka (alebo vnímania hodnoty) pred stanovením ceny.
3. Existuje snaha integrovať cenovú politiku s marketingovým mixom?
q Nie. Cena je určovaná izolovane od zvyšku marketingového mixu.
q Občas dochádza k dielčej integrácii cenovej tvorby s marketingovým mixom.
q Úloha ceny v marketingovom mixe je neustále sledovaná.
4. Ako pružná je cenová politika podniku?
q Keď už je dohodnutá cena, podnik ju ďalej nemení.
q Podnik sa snaží zistiť chyby a občas sa ich snaží napraviť.
q Podnik sa snaží zabezpečiť, aby jej informačný systém zaisťoval dynamickú spätnú väzbu o postojoch trhu k jej cenovej politike a plánuje zodpovedajúce opatrenia na základe týchto vstupov.
5. Snaží sa podnik aktívne pochopiť stupeň cenovej pružnosti, ktorá sa týka ich sortimentu?
q Nie. Tieto informácie sú zhromažďované len z minulých skúseností.
q Občas. Tieto informácie však nie sú využívané v cenovej stratégii, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné.
q Áno. Táto činnosť je významným východiskom pre formuláciu cenovej politiky podniku.
6. Venuje cenová politika podniku pozornosť existencii jednotlivých zákazníckych segmentov trhu v rôznych pobočkách svojho reťazca?
q Nie. Všetci zákazníci platia rovnako.
q Áno. Cenová politika podniku je taká, že na rôznych segmentoch trhu účtuje rozdielne ceny.
q Áno. Na existenciu jednotlivých segmentov trhu reaguje nielen cenová politika, ale je analyzovaný aj celý marketingový mix, ktorý sa segmentácii trhu v prípade nutnosti prispôsobuje.
7. Má podnik stanovené kritéria pre cenové prispôsobenie?
q Nie. Ceny sa jednoducho menia preto, aby sa zlepšila marža a zisk.
q Ceny sa prispôsobujú inflácii. Určité prispôsobenie sa realizuje tiež na základe zistení, že zákazník je ochotný zaplatiť vyššiu cenu.
q Vo firme funguje systém stanovovania správnej ceny v závislosti na životnom cykle tovaru.
8. Používa podnik systém poskytovania zliav?
q Zľavy sú poskytované v súlade so zavedenou obchodnou tradíciou a v závislosti od tlaku, ktorý vyvolávajú zákazníci.
q Áno. Zľavy sú poskytované v súlade s obchodnými tradíciami a s vlastnou cenovou politikou podniku.
q Áno. Zľavy tvoria neoddeliteľnú časť marketingovej a cenovej stratégie podniku a sú stanovované na základe dôkladnej analýzy očakávaní zákazníkov.
9. Kto zodpovedá za stanovovanie cien?
q Iba ekonómovia.
q Šéf podniku.
q Oddelenie marketingu v spolupráci s ostatnými pracovníkmi.
10. Ako často podnik vyhodnocuje svoju cenovú prijateľnosť?
q Nikdy.
q Raz ročne.
q Priebežne.
AUDIT MIXU MARKETINGOVEJ KOMUNIKÁCIE
1. Má podnik jasne definovaný plán marketingovej komunikácie?
q Nie. Peniaze na marketingovú komunikáciu a reklamu sú vynakladané podľa toho, či na to ostávajú peniaze.
q Áno. Určité percento z obratu je určené na reklamu.
q Áno. V rámci marketingového plánu máme stanovený súbor cieľov, týkajúcich sa marketingovej komunikácie.
2. Ako často sú revidované ciele a stratégia marketingovej komunikácie?
q Málokedy.
q Občas.
q Pravidelne, ako súčasť nášho systému kontroly.
3. Akým spôsobom podnik stanovuje svoj rozpočet na marketingovú komunikáciu?
q Vedenie podniku raz za rok stanovuje pevnú čiastku na základe možností podniku.
q Sledujeme výdavky konkurencie a na základe ich analýzy stanovujeme výšku našich výdavkov.
q Pretože máme jasne definované ciele marketingovej komunikácie, môžeme z nich odvodiť úlohy, ktoré bude treba plniť a vyčleňujeme na ne odpovedajúce zdroje.
4. Pokúša sa podnik merať návratnosť výdavkov na marketingovú komunikáciu a reklamu?
q Nie. Neveríme tomu, že by to bolo realizovateľné.
q Občas. Pokúšame sa o to, ale náklady na tieto zistenia prevyšujú celkové prínosy z týchto pokusov.
q Áno. Na zisťovanie návratnosti vyčleňujeme určitý rozpočet. Ak sú jasne definované ciele, meranie návratnosti sa zjednodušuje.
5. Ak si podnik vyberie určitý nástroj z mixu marketingovej komunikácie, snaží sa hodnotiť jeho relatívnu účinnosť?
q Nie. Vyberieme si nástroj, ktorý považujeme za najlepší, a tým potom pôsobíme.
q Áno. Pokúšame sa vybrať z mixu marketingovej komunikácie tie nástroje, o ktorých si myslíme, že budú najlepšie.
q Pokúšame sa výber nástrojov prispôsobiť každému sortimentu a štádiu jeho životného cyklu, pričom skúmame optimálne zloženie mixu marketingovej komunikácie vzhľadom k danej situácii.
6. Do akej miery sa podnik spolieha pri príprave reklamnej kampane na reklamné agentúry?
q Úplne sa na ne spoliehame.
q Hovoríme im, čo majú robiť. Poznáme fakty lepšie ako oni.
q Úzko s nimi spolupracujeme a diskutujeme s nimi o najlepšej stratégii, výbere masmédií a náplni kampane. Rešpektujeme ich profesionálny prístup a oni si cenia našu angažovanosť.
7. Na akej úrovni riadenia sa rozhoduje o marketingovej komunikácii?
q Všetky rozhodnutia prijíma ekonomický riaditeľ, pretože sa jedná o peniaze.
q Máme riaditeľa marketingovej komunikácie, ktorý rozhoduje o týchto otázkach.
q Máme vo firme manažérov, ktorí zodpovedajú za komunikáciu so zákazníkmi. Títo riešia jednotlivé otázky reklamy a marketingovej komunikácie s manažérmi, zodpovednými za určité druhy produktov, s marketingovým riaditeľom a v prípade potreby s vrcholovým manažmentom. Diskutuje o tom aj so všetkými akcionármi, alebo majiteľmi.
8. Experimentuje podnik s novými spôsobmi oslovenia zákazníka?
q Nie. Aj bez nových metód je celý proces dosť zložitý.
q Čakáme na ostatných, čo s tým budú robiť. Pokiaľ sú úspešní, nasledujeme ich.
q Neustále sme zapojení do nových metód komunikácie s trhom.
9. Ako sa na mix marketingovej komunikácie pozerá vedenie podniku?
q Ako na plytvanie peňazí.
q Ako na nutné zlo. Pokiaľ by sme mohli osloviť zákazníkov bez tak veľkých nákladov, boli by sme spokojnejší.
q Ako na základ cennej výmeny informácií alebo dialóg so zákazníkmi. Spoločne tieto výdavky považujeme za dlhodobú investíciu.
10. Do akej miery obchodný reťazec dbá o svoj imidž?
q V obchode nepovažujeme imidž obchodnej firmy za dôležitý.
q Imidž obchodnej firmy je považovaný za dôležitý, ale zdroje sú na neho vyčleňované len vtedy, keď sa firme darí.
q O imidž podniku sa dbá ako o neoddeliteľnú súčasť komunikačnej stratégie podniku. Pri príprave plánu marketingovej komunikácie sú vyčlenené zdroje na zlepšenie imidžu podniku.
AUDIT DISTRIBÚCIE A LOGISTIKY
1. Má podnik vypracovanú správnu politiku distribúcie a logistiky?
q Nie. Spoliehame sa výlučne na dodávateľov.
q Áno. Dôkladne analyzujeme ekonomiku rôznych možností, ktoré máme.
q Naša distribučná politika je plne integrovaná s našou marketingovou stratégiou s ekonomickým vynakladaním nákladov na distribučnú cestu a s plným vedomím toho, aké sú očakávania a potreby našich zákazníkov.
2. Účinnosť distribučného systému je do veľkej miery odrazom toho, akým spôsobom je riadený. Akým spôsobom je riadený distribučný systém?
q V našej obchodnej firme nikto nemá celkovú zodpovednosť za distribučný systém a logistiku.
q Za distribučný systém v obchodnom reťazci zodpovedá určená osoba, ale snaží sa pracovať izolovane od marketingu.
q Distribučný systém a logistika sú riadené integrovane so zvyšnou časťou marketingového mixu.
3. Akým spôsobom sú vyberané distribučné cesty?
q Prevažne ľubovoľným spôsobom. Systém sa vyvíja v priebehu rokov.
q Vyberáme ju na základe dobrých vzťahov s dodávateľmi.
q Výber vychádza z analýzy vybraných trhov a z preferencie zákazníkov v jednotlivých segmentoch.
4. Aké kritéria využívate pri výbere marketingových sprostredkovateľov?
q Skôr obecné založené na ponúknutej cene.
q Založené na kvantitatívnych údajoch o firme, zamestnancoch a umiestnení.
q Na základe kvantitatívnych informácií a kvalitatívnych kritérií, ktoré odrážajú zlučiteľnosť s našimi zámermi a možnosť dobrej spolupráce.
5. Má Váš podnik vypracované vzory a normy účinnosti pre sprostredkovateľov?
q Nie. Jednoducho dúfame, že splnia povinnosti.
q Áno. Stanovujeme im vzory.
q Diskutujeme s nimi o stanovených vzoroch. Tieto vzory zodpovedajú analýze trhu. Sledujeme účinnosť a poskytujeme podporu v prípade potreby.
6. Snaží sa vaša podnik porovnávať spôsob prepravy a unifikácie s hlavnými konkurentmi?
q Nie. To, čo robí konkurencia, je jej vec.
q Nárazovo a nie príliš do hĺbky.
q Podnik stále sleduje činnosť konkurencie a zameriava sa na ponúkanie najlepších a najprijateľnejších služieb a tovaru pre zákazníkov.
7. Je podnikový systém zásobovania a prepravy zlučiteľný s prijímacím systémom zákazníka?
q Nie je. To nepovažujeme za náš problém.
q Tieto systémy sú nezlučiteľné.
q Presvedčili sme sa, že tieto systémy sú dobre zlúčiteľné v mnohých aspektoch.
8. Ako podnik posudzuje úroveň svojich zásob a akým spôsobom ich riadi?
q Všetko, čo objednávame, ide do skladu.
q Zásoby sú riadené podľa toho, koľko priestoru máme k dispozícii alebo podľa celkových nákladov.
q Spôsob riadenia zásob je prevádzaný s ohľadom na zabezpečenie stanovenej úrovne služieb pre zákazníkov.
9. Akým spôsobom podnik rieši sťažnosti na zásobovanie, nedostatok tovarov alebo poškodenie pri transporte?
q Každú sťažnosť riešime čo najlepším spôsobom a okamžite.
q Sťažnosti sú analyzované a riešené systematickým spôsobom.
q Na riešenie sťažností máme vypracovaný systém, ktorý zaisťuje, že sa už obdobná sťažnosť nikdy neobjaví. Snažíme sa dosiahnuť to, aby sme nemaližiadne sťažnosti.
10. Používa podnik nejaký spôsob merania alebo obdobnú metódu hodnotenia kvality jednotlivých zložiek služieb poskytovaných zákazníkom?
q Nie. Nepoznáme žiadny takýto systém.
q Snažíme sa zisťovať oblasti, v ktorých máme nedostatky, ale realizujeme to nesystematicky.
q Priebežne sledujeme a zisťujeme oblasti služieb, ktoré sú pre zákazníka najvýhodnejšie a začleňujeme ich do našej stratégie poskytovaných služieb.
AUDIT MANAŽMENTU PREDAJA
1. Má podnik vypracovanú správnu politiku predaja?
q Myslíme si, že dobrý predaj je najdôležitejším prvkom akéhokoľvek podnikania.
q Vieme, že predaj je životne dôležitý pre dosiahnutie úspechu. Vieme tiež, že aj ostatné zložky marketingového mixu sú dôležité.
q Naša predajná politika je plne integrovaná s marketingovou stratégiou. Okrem toho sa snažíme zistiť, aký prístup k predaju uplatňovať, aby s ním bol zákazník spokojný.
2. Je predaj považovaný za súčasť manažmentu marketingu?
q Nie. Predaj a marketing sú považované za úplne odlišné činnosti.
q Tieto dve zložky spolu veľmi úzko spolupracujú, ale predaj chápeme ako činnosť, ktorá nám prináša výsledky.
q Predaj je integrálnou súčasťou marketingového mixu a v tomto zmysle podlieha marketingovému riadeniu.
3. Akým spôsobom stanovujete počet predavačov?
q Máme toľko predavačov, koľko si ich môžeme dovoliť.
q Objem predaja vydelíme objemom predaja pripadajúceho na jedného pracovníka. Z toho vypočítame počet potrebných pracovníkov.
q Marketingový plán podrobne rozoberá výpočet potrebných pracovníkov podľa noriem.
4. Stanovuje podnik každému predávajúcemu normu jeho výkonnosti?
q Nie. Predpokladáme, že každý pracovník tímu bude pracovať najlepšie ako vie.
q Áno. Každý predávajúci má stanovenú normu.
q Každý pracovník marketingu dostane podrobný zoznam úloh, tak kvantitatívnych, ako kvalitatívnych, kde sú uvedené očakávané výsledky v oblasti jeho pôsobnosti, ktoré samostatne rieši.
5. Snaží sa podnik vyrovnávať svoje metódy predaja s metódami hlavných konkurentov?
q Nie. Predpokladáme, že naši predavači sú najlepší.
q Áno. Kedykoľvek prijímame nového predavača, ktorý predtým pracoval u konkurenta, snažíme sa zistiť, akým spôsobom tam pracujú.
q Neustále sledujeme činnosť konkurencie, prostriedky predaja, školenia, motiváciu, tvorivý prístup a pod. Úlohou časti manažérov je sledovať konkurenciu a podávať o nej hlásenia.
6. Sú predavači nejakým spôsobom školení?
q Predpokladáme, že najúčinnejšou metódou školenia je učiť sa pri práci.
q Školenia predavačov realizujú ľudia, ktorí v tejto oblasti pôsobili.
q Máme vypracovaný podrobný systém školení, ktoré z časti realizujú pracovníci našej podniku a z časti externí špecialisti. Každý počas svojej kariéry prejde sériou školení. Okrem toho je celý systém aktualizovaný na základe meniacich sa potrieb.
7. Akým spôsobom sú predavači motivovaní?
q Pracovníci vedia, že ich funkcia je závislá na tom, akým spôsobom pracujú a aké majú výsledky.
q Pri dosiahnutí určitej úrovne predaja, alebo podľa počtu reklamácií dostávajú bonusy a postihy.
q Každý predavač je motivovaný peňažnými a nepeňažnými stimulmi, ktoré sú súčasťou plánu predaja a vzťahujú sa k cieľom predaja v každej oblasti. Tieto ciele sú merateľné a odpovedajú ich možnostiam.
8. Máte pre predavačov vytvorený systém prejednávania nápadov a podávania spravodajských informácií o danej oblasti?
q Nie. Pokiaľ pracovníci prejednávajú niečo dôležité, sú povinní o tom informovať svojho šéfa.
q Vítame každú využiteľnú informáciu, ktorá prichádza z trhu.
q Máme vypracovaný systém pre zhromažďovanie a spracovanie hlavných myšlienok dielčích spravodajských informácií od jednotlivých členov predajného tímu. Je u nás zavedený systém podávania písomných hlásení.
9. Sú pracovníci predajného tímu informovaní o postupoch, ktorými by mali jednať s dôležitými potencionálnymi zákazníkmi?
q Nie. Marketingoví pracovníci sú denne zavalení množstvom ponúk.
q Áno. Pokiaľ marketingový pracovník zistí, že sa jedná o nádejný obchod, môže na neho sústrediť svoje úsilie a čas.
q Marketingoví pracovníci dostávajú identifikátor, ktorý im umožňuje zameriavať úsilie na tie obchodné prípady, ktoré sú žiadané.
10. Spracováva manažment predaja účet ziskov a strát?
q Nie. V našich podmienkach nie je možné zaviesť takýto systém kontroly.
q Áno. Takéto analýzy realizujeme za predajný tím ako celok.
q Áno. Realizujeme kontrolu účtu ziskov a strát, ako vo vzťahu k úsiliu predavačov, tak vo vzťahu k zákazníkom. Každému je jasné, že výstupy musia byť vyššie ako vstupy. Presviedčame marketingových pracovníkov o tom, aby si takúto analýzu realizovali sami.
AUDIT MARKETINGOVÉHO PLÁNOVANIA
1. Je vo firme zavedený systematický proces marketingového plánovania?
q Nie. Pripravujeme iba ročný rozpočet.
q Áno. Raz ročne všetky oddelenia pripravujú trojročný plán obsahujúci odhad príjmov a výdavkov.
q Áno. Náš plánovací cyklus je veľmi dobre prepracovaný. Prebiehajú diskusie zhora dolu a zdola hore dovtedy, kým nie je dopracovaná celková stratégia.
2. Ako sú stanovované marketingové ciele podniku?
q Odhadujeme ich podľa výsledku minulého roku.
q Ku stanoveniu veľkosti marketingových úloh využívame analýzu výpadkov.
q Analýzu výpadkov využívame k tomu, aby sme mohli na výpadok reagovať premiestnením dostatočného množstva marketingových zdrojov čo najbližšie ku vzniknutému výpadku.
3. Počítate v plánovacom cykle s náhodnými udalosťami?
q Nie. Náš rozpočet je pevný a akýkoľvek výpadok musí byť zapracovaný predtým, ako je plán schválený.
q V našom pláne sú možné odchýlky, ktoré neprevyšujú 10 %. Pokiaľ je odchýlka väčšia, prepracujeme plány na konci roka.
q Naše plány sú spracované tak, aby umožňovali reagovať na odchýlky systematickým spôsobom. Sledujeme všetky významné odchýlky, analyzujeme ich dopady a využívame ich pri modifikácii a aktualizácii plánu.
4. Kto je zodpovedný za prípravu marketingových plánov?
q V plánoch je nám zhora prikázané,čo musíme robiť.
q V našej firme máme zriadenú funkciu plánovača, ktorý navštevuje všetky oddelenia (vrátane marketingových) a sústreďuje ich plány. Tento úradník je zodpovedný za začlenenie dielčích plánov do celkového plánu podniku.
q Výkonný riaditeľ podniku cíti zodpovednosť za prípravu plánu celej podniku. Plánovač je chápaný ako jeho výkonnýúradník. Okrem toho sa na plánovacom procese podieľa širší okruh ľudí.
5. Sú vaše plány spracované kvantitatívnou alebo popisnou formou?
q Náš rozpočet sa skladá len z čísel.
q Naše plány sú vo svojej podstate kvantitatívne, ale obsahujú tiež určité popisné časti, v ktorých sú zahrnuté výsledky analýz.
q Naše plány sú zostavené tak z čísel, ako aj z voľných popisných častí. Na číslach sú predovšetkým demonštrované vstupy, na ktorých sa naše plány zakladajú. Ciele a stratégiu popisujeme výstižnými a zrozumiteľnými vetami.
6. Sú vaše plány široko prediskutované?
q Nie. O podrobnostiach nášho rozpočtu diskutuje iba vedenie podniku. Naše plány považujeme za prísne tajné.
q Áno. Naše plány sú podávané čo najširšiemu okruhu ľudí. Každý jednotlivec dostane len tú časť plánu, za ktorú zodpovedá.
q Naše plány sú široko prediskutované. Vedúci oddelení sú vyzvaní k tomu, aby sa podieľali na vypracovaní podkladov k úlohám a možnostiam podniku a aby výsledky prediskutovali s členmi svojich oddelení.
7. Ako zrozumiteľne sú vyjadrené marketingové ciele a stratégia podniku?
q Sú vyjadrené skôr neurčito.
q Ciele sú vyjadrené zrozumiteľne, ale stratégia na ich dosiahnutie je vyjadrená nejasne.
q Ciele marketingu a marketingová stratégia sú vyjadrené zrozumiteľne a sú v súlade s poslaním a cieľmi podniku. Zvolené stratégie sú dôkladne prepracované a nie sú dvojzmyselné.
8. Používa obchodná firma v priebehu marketingového plánovacieho cyklu analytické nástroje? (napr. analýzu výpadkov, segmentáciu, rozhodujúce faktory úspechu, životný cyklus tovaru, podiel na trhu, tabuľku orientácie stratégie, Ansoffovu maticu)?
q Väčšinou nepoužívame analytické nástroje. Rozhodujeme na základe skúseností.
q Používame len niektoré z analytických nástrojov.
q Využívame väčšie množstvo analytických nástrojov systematicky. Tieto nástroje sú upravené podľa našich potrieb.
9. Do akej miery venujete v priebehu marketingového plánovania pozornosť analýze konkurencie?
q Žiadnu. Veríme, že máme dostatok informácií o našej konkurencii.
q Študujeme podrobnosti o našej konkurencii a ich aktivitách raz ročne.
q Neustále v priebehu roka sledujeme činnosť konkurencie. V skutočnosti máme vytvorenú malú spravodajskú skupinu, ktorá má za úlohu sledovať konkurenciu a aktualizovať súbor informácii o našich konkurentoch. Súbory informácií o konkurencii tvorí integrálnu súčasť procesu marketingového auditu.
10. Sleduje a hodnotí podnik dosiahnuté výsledky a porovnáva ich s marketingovými plánmi?
q Výsledky meriame len prostredníctvom účtu ziskov a strát.
q Máme vypracované postupy, ktoré nám pomáhajú zisťovať odchýlky od plánu.
q Náš systém sledovania nás upozorňuje na odchýlky od plánu a na nepredvídateľné udalosti bezprostredne reagujeme.
AUDIT MARKETINGOVEJ KONTROLY
1. Kontroluje podnik svoje marketingové aktivity?
q Nie. Myslíme si, že tržby hovoria samy za seba.
q Nepravidelne kontrolujeme marketingové výsledky.
q Áno. Vypracovali sme kontrolný mechanizmus, ktorý je využívaný systematicky a pravidelne.
2. Ktoré časti marketingového procesu podnik kontroluje?
q Väčšinou tržby.
q Kontrolujeme všetky činnosti, ktoré sú ľahko merateľné.
q Kontrolujeme všetky aktivity, v ktorých sa objavujú náklady alebo rozdelenie zdrojov.
3. Do akej miery využíva podnik kontrolné mechanizmy pre zlepšenie riadenia marketingových činností?
q Do tej miery, aby bolo možné výsledky využiť na kritiku predajných síl.
q Do tej miery, aby nám to pomohlo pri vypracovaní plánov budúcnosti.
q Do tej miery, aby sme výsledky kontroly mohli využiť na nápravné opatrenia, pokiaľ sú nutné v priebehu roka. Výsledky sú tiež hodnotným vstupom pre budúce plánovanie.
4. Sú marketingové stratégie merané a hodnotené?
q Nie.
q Áno, ale neurčitými merítkami.
q Stratégie sú neustále sledované. Za každých okolností je našim cieľom sledovať, či sú dosahované rozhodujúce ukazovatele úspešnosti stanovené v plánoch.
5. Sleduje podnik účinnosť marketingového mixu?
q Nie. Myslíme si, že marketingový mix je v poriadku len teoreticky.
q Áno, ale nie systematickým spôsobom.
q Áno. Sledujeme zmeny marketingového mixu v priebehu životného cyklu tovarov systematickým spôsobom. Manažéri chápu túto koncepciu a využívajú ju.
6. Kontroluje podnik efektívnosť zloženia sortimentu?
q Nie. Vieme, kedy sa tovar, alebo značka dostane do ťažkostí.
q Snažíme sa využívať rôzne analýzy, ale len občas, pretože ich považujeme len za čiastočne merateľné.
q Venujeme veľké úsilie pochopeniu nášho sortimentu z hľadiska hľadania priorít pre zlepšenie predtým, než s ním vznikne problém.
7. Snaží sa podnik merať svoju konkurencieschopnosť?
q U našich konkurentov sledujeme len cenovú politiku.
q O každom našom konkurentovi zhromažďujeme súbor údajov.
q Konkurenčný priestor sledujeme pravidelne. To znamená, že sledujeme všetky sily, ktoré vyvolávajú konkurenčné tlaky, vrátane novo vstupujúcich podnikov do našej oblasti podnikania, vplyv dodávateľov, vplyv zákazníkov a substitútov.
8. Kontroluje podnik okrem úrovne výkonnosti a efektívnosti predaja tiež ostatné marketingové nástroje?
q Nie. Kontrola predajného úsilia je veľmi zložitá.
q Áno. Snažíme sa občas merať efektivitu nášho distribučného systému a inzercie.
q Kedykoľvek vynakladáme peniaze, spracovávame aj systém kontroly ich využitia. V našej firme platí pravidlo, že sa nepoužijúžiadne peniaze, pokiaľ nie je známy spôsob merania výsledkov, ktorý to prinesie.
9. Podieľa sa na marketingovej kontrole aj ekonomické oddelenie?
q Určite nie. To nie je ich predmet činnosti.
q Občas. Len vtedy, keď ich k tomu marketingové oddelenie vyzve.
q Ekonomické oddelenie a oddelenie marketingu pracujú ako jeden tím. Obe oddelenia sa podieľajú na kontrole efektívnosti vynakladaných nákladov spojených s marketingom.
10. Kto sa podieľa na vypracovaní kontrolných postupov?
q Pokiaľ máme takéto kontrolné postupy spracované, podieľa sa na nich manažér predaja.
q Spracováva ich riaditeľ marketingu a jeho zástupcovia.
q Veríme vo význam kontroly, a preto máme vypracované také systémy, na ktorých sa podieľa široký okruh ľudí. Sledovanie výdavkov v našej firme je považované za súčasť systému spoločne zdieľaných hodnôt.
AUDIT MARKETINGOVEJ ORGANIZÁCIE
1. Ako sa vyvíja marketingová organizácia vašej podniku?
q V našej firme sa vyvinula v priebehu času.
q Marketingová organizácia sa vyvíja ako odozva na zistené nedostatky.
q Marketingová organizácia v našej firme je navrhnutá integrovaným spôsobom a vždy reaguje na potreby, ktoré vychádzajú z marketingových plánov.
2. Mení sa vo vašej firme marketingová organizácia?
q Nie. Domnievame sa, že zmeny sú deštruktívne.
q Áno. Domnievame sa, že každá zmena je rovnako dobrá, ako zotrvanie na pôvodnej organizačnej úrovni.
q Organizačnú štruktúru považujeme za dynamický prostriedok pre dosahovanie cieľov. Pokiaľ sa zmenia ciele, mení sa aj organizačná štruktúra.
3. Beriete pri tvorbe organizačnej štruktúry ohľad na potrebu komunikácie?
q Domnievame sa, že účinná marketingová organizácia si zakladá na komunikácii.
q Uvedomujeme si dôležitosť komunikácie medzi jednotlivými funkciami.
q Vyvinuli sme organizačný systém, ktorý sa opiera o výhody a účinnosť efektívnej komunikácie smerom nahor, nadol i v horizontálnych smeroch.
4. Spracováva podnik oficiálnu štruktúru marketingovej organizácie?
q Nie. Pracovníci vedia, čo majú robiť a kto je za čo zodpovedný.
q Áno. Máme veľmi dobre spracovanú organizačnú štruktúru.
q Áno. Naša organizačná schéma je zrozumiteľná a prediskutovaná so všetkými pracovníkmi. Každá pracovná funkcia má jasný popis svojej práce a tieto popisy práce sú v prípade potreby aktualizované.
5. Máte jasne vymedzené, kto je komu podriadený?
q Nie. Domnievame sa, že určitá nejasnosť v tomto smere môže byť významným prvkom organizačnej výkonnosti.
q Áno. Práve kvôli tomu spracovávame organizačné schémy. Tieto schémy vyjadrujú všetko.
q Áno. Ľudia v marketingovej organizácii dobre vedia, kto je zodpovedný a komu. Okrem organizačných schém má každý zamestnanec spracovaný jasný popis práce.
6. Je organizačná štruktúra schopná využívať spoluprácu medzi jednotlivými strategickými podnikateľskými jednotkami?
q Nie. Podnikateľské jednotky sú jasne oddelené.
q Plne chápeme výhody vzájomnej spolupráce, ale málo sa robí na tom, aby sme ich využívali.
q Máme vypracovaný systém, s ktorého pomocou vyhľadávame oblasti, v ktorých sa zhodnocuje spojené úsilie pri rešpektovaní myšlienky vzájomnej výhodnosti.
7. Sú s členmi marketingového tímu konzultované zmeny, ktoré budú ovplyvňovať organizačnú štruktúru?
q Nie. Zmeny sú oznamované vtedy, keď sa zavádzajú.
q Konzultácia sa uskutočňuje až po zavedení zmien preto, aby sa odstránili možné problémy a rozpory.
q Pripravované zmeny sú dôkladne prekonzultované, aby sme sa uistili, že si nová organizačná štruktúra získa podporu.
8. Sú v novo zvolenej organizačnej štruktúre zakomponované aj potreby a očakávania zákazníkov?
q Nie, je to výhradne vnútorná záležitosť.
q Svojich zákazníkov zoznamujeme s novou organizačnou štruktúrou.
q Vždy je našim cieľom presvedčiť sa o tom, že nová štruktúra bude zákazníkmi dobre prijatá a že bude zodpovedať ich očakávaniam.
9. Je marketingová organizačná štruktúra budovaná s ohľadom na to, že ťažisko spočíva v marketingu?
q Nie, potrebu takéhoto kroku si neuvedomujeme,
q Áno. Je to hlavnou úlohou marketingového riaditeľa.
q Áno. Plán sa usiluje o nájdenie hviezd budúcnosti a organizačná štruktúra sa tomu plne podriaďuje.
10. Sú rôzne dielčie aktivity marketingu integrované?
q Nie. Nevidíme potrebu integrácie.
q Áno. Je to hlavnou úlohou marketingového riaditeľa.
q Áno. Všetky dielčie činnosti považujeme za marketingovú činnosť jednotného tímu. Domnievame sa, že integrovaný tím je silnejší ako jeho jednotlivé časti.
AUDIT INTEGRÁCIE MARKETINGU
1. Je si podnik vedomá toho, že musí venovať pozornosť marketingovej integrácii?
q Nie.
q Áno. Teoreticky to chápeme, ale v praxi tomu nevenujeme mnoho času.
q Áno. Je dôležitou súčasťou filozofie podniku a spoločne zdieľaných hodnôt.
2. Kde sa diskutuje o integrácii a aké sú na to reakcie?
q Nikdy.
q Raz ročne v priebehu plánovacieho cyklu.
q Tento problém je sledovaný a rozoberaný v priebehu celého roka. Každý si uvedomuje neustálu potrebu dosahovať maximálnu integráciu vo všetkých smeroch.
3. Sú plány marketingu integrované s plánmi podniku a so strategickými plánmi?
q Tento problém sme neriešili.
q Čas od času sa presvedčíme, že plány marketingu a plány podniku sú zlučiteľné.
q Celý proces marketingového a firemného plánovania sa odohráva integrovaným spôsobom. Celý proces je dobre pochopený a dodržuje sa.
4. Snaží sa podnik o integráciu plánov marketingu s ostatnými plánmi?
q Nie. Táto otázka nebola položená.
q Vedúci predstavitelia podniku sú prítomní pri schvaľovaní plánov.
q Otázka integrácie plánov jednotlivých prevádzok podniku je považovaná za mimoriadne dôležitú. Pracovník je poverený zaistením toho, aby sa vzniknuté problémy otvorene vyslovili už v priebehu prípravy.
5. Sú prijaté opatrenia, ktoré zaisťujú plnú integráciu dielčích činností marketingu?
q Nie.
q Občas, ale nie systematickým spôsobom.
q Áno. Riaditeľ (alebo manažér marketingu) považuje tento problém za dôležitú súčasť svojej práce. Je mu venovaná trvalá pozornosť.
6. Sú zložky marketingového mixu považované za plne integrované?
q Nevznikla potreba.
q Otázka integrácie sa rieši vtedy, keď vzniknú nejaké problémy.
q Podnik si trvale uvedomuje význam tejto integrácie.
7. Pokiaľ sa radíte s externými dodávateľmi (napríklad s reklamnými agentúrami alebo podnikmi, ktoré realizujú marketingový výskum), je im vysvetlený význam integrácie?
q Nie.
q Áno. Predpokladáme, že nás upozornia na potrebu integrácie ich činností s našimi cieľmi.
q Naša dokumentácia pre porady obsahuje dostatočné podrobnosti o našich plánoch a snaží sa zaistiť, aby externí dodávatelia pochopili, kde je ich miesto. Vždy zdôrazňujeme ich miesto.
8. Keď vrcholový manažment hovorí o potrebách, má pritom na mysli i potrebu integrácie?
q Nie.
q Riaditeľ (manažér) marketingu sa tak správa.
q Tieto iniciatívy vychádzajú z vedenia podniku. Sú súčasťou celkovej atmosféry a kultúry podniku.
9. Do akej miery podnik začleňuje filozofiu integrácie do svojich programov školení a rozvoja?
q Nerealizujeme školenie.
q Tento problém sa nikdy neriešil. Ak tí, ktorí pripravujú školenia tento problém nastolia, budeme s tým súhlasiť.
q Tento problém považujeme za neoddeliteľnú súčasť všetkých školiacich programov, ktoré realizujeme vo vlastnej réžii alebo ktoré pre nás zaisťujú externí dodávatelia.
10. Sleduje a kontroluje podnik úroveň integrácie?
q Nie.
q Aby ak vzniknú problémy v dôsledku nedostatočnej integrácie a je zrejmé, že je treba v tejto oblasti prijať opatrenia na realizáciu nápravy.
q Náš systém hodnotenia a oceňovania obsahuje jasné smernice, týkajúce sa úrovne integrácie, ktorú manažéri musia naplánovať a dodržiavať.
